Medzi komentáre, ktoré táto štyridsaťsedemročná novinárka počúva, patria okrem iného tie, že sa „chce robiť zaujímavou a podlieha móde“.
V krajine, ktorá je hrdá na to, že v nej žije viac kráv (asi desať miliónov) ako obyvateľov (tri milióny), bola nedávna správa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), o možnej karcinogenite červeného mäsa prijatá iba s ľahkým pokrčením ramien.
Takým varovaním totiž siahla agentúra na „potravinový totem“ Uruguaja, deviateho najväčšieho exportéra mäsa na svete a tiež veľkého fanúšika tohto jedla, vysvetľuje antropológ Gustavo Laborde, autor knihy „Barbecue. Pôvod, história, rituál“. „Keď chce niekto jesť uruguajskú kuchyňu a je vegetarián, čakajú ho krušné chvíle,“ hovorí Laborde s humorom.
V metropole Montevideo, kde býva asi 1,5 milióna ľudí, sa nachádza jedna jediná vegánska reštaurácia a niekoľko vegetariánskych podnikov, uviedla Titina Nuňezová, riaditeľka gastronomického časopisu Placer. „Uruguaj sa stále drží pizze a barbecue. Pokiaľ ide o gastronómiu, čaká ho ešte dlhá cesta. Keď už niekto otvorí japonskú alebo mexickú reštauráciu, nakoniec rovnako musí pridať na menu jedlo zvané minuta (pokrm obsahujúci obdobu rezňa alebo párky), inak skrachuje,“ dodáva.
Vegetariáni musí byť voči posmeškom „veľmi tolerantní, brať ich s humorom alebo im nevenovať pozornosť“, myslí Laura Lacurciaová, ktorá sa rozhodla byť vegánka, a neje teda ani vajcia či iné živočíšne produkty.
Každý Uruguajec zje v priemere 58,6 kilogramu hovädzieho ročne, zatiaľ čo napríklad vo Francúzsku je to v priemere 20 kilogramov.
Keby malo byť mäso vymazané z miestneho jedálnička, bol by to „koniec Uruguaja“, myslí si jeden zo zákazníkov typickej reštaurácie v Mercado del Puerto v centre Montevidea – čo je hala, kde sa je v podstate výhradne grilované mäso. „A okrem toho, kto vie, čie záujmy sa skrývajú za informáciou WHO,“ dodáva konšpiratívnym tónom jeho sused.
Každú nedeľu sa Montevideom plazí typicky uruguajský odor – vôňa barbecue, ktoré sa podáva azda na všetkých rodinných stretnutiach. A keď vás realitný maklér sprevádza po byte, skôr, ako počet metrov štvorcových, spomenie, že na terase je gril.
Na poludnie robotníci často improvizovane grilujú priamo na chodníku, pričom na to používajú kovové časti zo staveniska. Dokonca aj na zoznamovacej aplikácii Tinder sa zdá, že vlastníctvo grilu poriadne zaváži a urobí dojem, aspoň podľa profilových fotografií slobodných mužov s týmto zariadením v pozadí.
José Fernandez, ktorý sedí pri stole v jednej reštaurácii v Mercado del Puerto, si dokonca spomína, že ešte v 70. rokoch pridávali matky svojim deťom do dojčenskej stravy krv z mäsa. Podľa odborníčky na výživu Rosany Vieraovej je varovanie WHO prehnané. „Uruguajské mäso sa líši od toho z ostatných krajín. Tu sa kravy pasú pod holým nebom a vďaka tomu je tuk v mäse kvalitný.“