Veľký čínsky múr volajú domáci „Múr dlhý desať tisíc míľ“, pretože číslo 10 000 je pre Číňanov synonymom nedozierneho množstva, takmer nekonečna. Jeho veľká časť sa tiahne v ťažko dostupnom teréne na hrebeňoch hôr. Nemohol spoľahlivo odraziť útok veľkého vojska, mal však za úlohu aspoň spomaliť jeho postupovanie.
Vybudovali ho, podobne ako ostatné vtedajšie stavby, postupným udupávaním a pridávaním tenkých vrstiev hliny do pripraveného debnenia. Stuhnuté pevné steny sa nakoniec obmurovali.
Pri zemi je jeho šírka asi 7 metrov, smerom hore sa zužuje na približne 5 metrov. Vysoký je od 6 do 20 metrov. V útrobách sa tiahnu chodby s odbočkami do skladov.
V pravidelných odstupoch sa pozdĺž celého múru týči 25 000 veží, ktoré slúžili ako pozorovateľne. Od roku 1987 je pamiatka zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Múr sa však na viacerých úsekoch rozpadáva, zrekonštruované a prístupné turistom sú len niektoré menšie časti.
Najkrajšia a neporušená
Asi 120 kilometrov od centra mesta Peking sa nachádza 5,4 kilometrov dlhý úsek Si Ma Tai, ktorý má stále pôvodné črty dynastie Ming. Je typický svojou strmosťou a neporušenosťou.
Podľa profesora Luo Zhewena je Veľký čínsky múr to najlepšie z čínskych stavieb a Si Ma Tai je zasa to najlepšie z Veľkého múru.
Pred časom ho na päť rokov kvôli rekonštrukcii zatvorili, dnes je turistom opäť prístupný. Na rozdiel od najnavštevovanejšej časti Ba Da Ling, si Si Ma Tai zachováva pokojnú atmosféru, viac-menej nedotknutú cestovným ruchom.
Návštevníci tu môžu postupovať vlastným tempom bez dobiedzania obchodníkov a predierania sa medzinárodnými skupinami, ktorých sprievodcovia sa prekrikujú v najrôznejších jazykoch.
K víle vedie úzka cesta
Na Si Ma Tai sa dostane denne len obmedzený počet návštevníkov; 1 200 ich tam pustia počas bežného dňa, veterné počasie nesie so sebou obmedzenie na polovicu a keď prší alebo sneží, hore sa dostane len 220 až 450 ľudí.
Z 34 tamojších veží je prístupných len do desať. Veža číslo 15 dostala názov Vília a s nádhernými mramorovými oblúkmi s vyrezávanými kamennými lotosovými kvetmi vyzerá priam rozprávkovo.
Vedie k nej príkre úzke schodisko dlhé asi 100 metrov, po ktorom prejde len jeden človek. Povesť hovorí, že kedysi tu skutočne žila Víla lotosového kvetu, preto dostala veža takéto poetické meno.
Veža Wangjing, s poradovým číslom 16, stojí v najvyššej časti múru, 1 000 metrov nad hladinou mora. S Víliou vežou ju ponad hlbokú priepasť spája Nebeský most. Z veže Wangjing dovidieť až na panorámu Pekingu.
Konfucionisti, kanály, dračí tanec
Údolie s Mandarínskym kačacím jazerom rozdeľuje Si Ma Tai na dobre zachovanú západnú časť s 20 strážnymi vežami a východný úsek, ktorý je omnoho strmší, vinie sa členitým terénom cez skaly.
V tejto doline vznikol turistický rezort Vodné mesto Gubei. Medzi ulicami sa tiahnu kanály a domy poblíž vody sa kúpu v slnečných lúčoch odrazených od hladiny.
Okrem pamiatok si tu turisti môžu vychutnať aj tradičnú atmosféru, zažiť jedinečné miestne zvyky, či zavítať do liehovaru. Na oknách farbiarne textiku sa sušia modré, červené, žlté látky, podobne, ako za starých čias, a akadémia Yinghuo dýcha históriou ponúkajúc stáročiami overenú múdrosť zo spisov konfucionistov a filozofov.
Počas jarného festivalu tu návštevníci obdivujú ľadové sochy profesionálnych sochárov, na trhu svoje diela ponúkajú výrobcovia postavičiek z cukru, o zábavu sa starajú akrobati na chodúľoch a dračí a leví tanečníci.
A za vyskúšanie určite stoja aj miestne špeciality ako korenené nakladané vajcia, palacinky, kaša, knedle a grilované bravčové mäso.
Zdroj: Travelchinaguide.com; Ladyironchef.com; Travelchinaguide.com