Srí Lanka: Na cunami nezabúdame, ale žijeme ďalej

Viete, že na juhu Srí Lanky sa nachádza česko-slovenské zdravotné centrum? Vzniklo po cunami v roku 2005 a funguje dodnes.

, 26.12.2016 07:00
cunami, kresba, obrázok, Srí Lanka Foto:
Tento obrázok namaľovala 10-ročná Lakpriga po cunami v roku 2005.
debata

O cunami na Srí Lanke som písala po prvýkrát počas prvého výročia tejto katastrofy, ktorá na ostrove v tvare slzy pripravila o život vyše 35-tisíc ľudí. Vtedy som ešte netušila, že sa do tejto krajiny toľkokrát vrátim. Môj článok bol na tému humanitárnej misie na Srí Lanke, ktorej členmi boli českí aj slovenskí lekári.

Nikdy nezabudnem na obrázok, ktorý vtedy nakreslila 10-ročná Lakpriga z Koggaly na juhu ostrova a publikovali sme ho v Pravde. Modrá vlna, v ktorej sa topia ľudia, plávajú v nej palmy, dom a trosky. Také tam boli Vianoce v roku 2004, keď v nedeľu 26. decembra podmorské zemetrasenie spôsobilo obrovskú prírodnú i ľudskú katastrofu. Bol nielen 2. sviatok vianočný (na Srí Lanke žije početná skupina kresťanov), ale aj spln "Poya day“, čo je každomesačný budhistický sviatok.

Drevené postele pre rodiny so sirotami

Doc. MUDr. Rasťo Maďar, odborník na cestovnú medicínu z Martina žijúci v Ostrave, zhodou okolností len deväť dní pred cunami získal registráciu pre neziskové občianske združenie International Humanity (IH). Jeho členmi sú mnohí lekári s cieľom pomáhať najchudobnejším obyvateľom planéty. Keď mu brat zatelefonoval správu o cunami, bol práve za volantom. "Predtým som bol na Srí Lanke dvakrát. S hrôzou som si predstavil tú súvislú zástavbu pozdĺž pobrežia, ktorú zaplavila voda,“ spomínal na svoje pocity z toho obdobia.

Aj na tomto dome na snímke z roku 2005 sú...
Cunami spôsobila na Srí Lanke takúto spúšť.
+10Českí a slovenskí zdravotníci tento rok...

S "doktorom Rastim“, ako ho v zahraničí volajú jeho pacienti, sme sa stretli v januári tento rok priamo na juhu Srí Lanky, kam prišiel s piatimi desiatkami českých zdravotníkov. Bola to v poradí už jeho desiata návšteva bývalého Cejlónu. A omnoho príjemnejšia ako prvá a druhá humanitárna misia v roku 2005.

Najväčšia časť česko-slovenskej humanitárnej pomoci bola v tom čase adresovaná nemocniciam v mestách Hambantota a Habaraduwa na juhu krajiny. Hrozili obrovské infekčné epidémie, ktorým sa však podarilo vyhnúť aj vďaka slovenskému dezinfekčnému tímu, na ktorý tam v dobrom spomínajú. Veď mali v márnici s kapacitou 16 tiel niekoľko stoviek mŕtvol!

Najzávažnejšími zdravotnými problémami boli hnisajúce poranenia, ktoré spôsobila špinavá voda, zápaly pľúc, črevné parazity, kožné ochorenia. Ľudia z tímu IH dali vyrábať drevené postele, pretože prespávanie na zemi bolo pre ľudí, ktorí prišli o všetko, rizikové z hľadiska infekcií. Priamo na mieste vtedy poskytli drevené postele pre vyše štyri desiatky rodín so sirotami a polosirotami v zničených oblastiach. Na jednej z nich, užšej ako bežná európska manželská posteľ, sa musela vyspať rodina s viacerými deťmi.

Tuk-tuk nesie meno syna doktora Rastiho

Okrem dodávky postelí, liekov a zdravotníckeho materiálu nakúpili viacerým rodinám šijacie stroje, sponzorovali krajčírske kurzy, transport detí do škôl a podobne. Ľudom totiž bolo treba dať ryby v podobe jednorazovej pomoci, ale najmä udice, aby sa neskôr dokázali o seba postarať sami.

Doktor Rasti a Srílančan Peti s tuk-tukom,... Foto: INTERNATIONAL HUMANITY
cunami, Srí Lanka Doktor Rasti a Srílančan Peti s tuk-tukom, ktorý nesie meno syna doktora Madara.

Jedného z nich sme spoločne s doktorom Rastim tento rok v Koggale navštívili. Všetci ho volajú Peti. Doktor Rasti s manželkou Hankou mu kedysi dali 20-tisíc českých korún, ktoré mu zmenili život. Kúpil si tuk-tuk a ten živí jeho aj jeho rodinu s dvoma deťmi. Peti má na prednom skle svojho tuk-tuku nápis "Dominik Alex“. Sú to mená 6-ročného syna manželov Maďarovcov. Nebola to ich prvá návšteva u Petiho, navštívia ho vždy, keď sú na Srí Lanke. Prispeli mu aj na počítač, po ktorom túžil Petiho syn.

Štátnu nemocnicu v Habaraduwe a česko-slovenské zdravotné centrum vo Welikonde podporuje International Humanity doposiaľ. "Väčšina obyvateľov Srí Lanky neplatí zdravotné ani sociálne poistenie. Na zdravotnú starostlivosť majú nárok zadarmo, ale v nemocniciach to často vyzerá veľmi zle. Sú tam lekári, ktorí síce slúžia aj v noci, ale z prístrojov majú len EKG. Nerobia ani laboratórne vyšetrenia, nemajú základné prúžky na krv a moč, vrátane CRP. Majú starý sterilizátor a síce aj glukomer, ani doň však nemajú prúžky, takže ho nepoužívajú. Ak od nás získajú pomoc, sú schopní poskytovanie zdravotnej starostlivosti zlepšiť. Ako prvý dar pred rokmi sme im kúpili posteľné plachty, tie staré sa už nedali vyprať…“ spomína doc. Maďar.

Lieky nemajú takmer žiadne alebo len veľmi málo. Väčšina pacientov dostane lístok s napísaným liekom, ktorý si majú kúpiť v lekárni a tam sa vydávajú aj tabletky po jednotlivých kusoch – podľa toho, kto má koľko peňazí. Odpad spaľujú na kope za nemocnicou, nijaký oficiálny odvoz neexistuje.

Peklo v prázdninovom raji

Samozrejme, kto má na Srí Lanke peniaze, v mestách sú súkromné ambulancie aj laboratória schopné urobiť rôzne vyšetrenia za priamu platbu. Pre mnohých Srílančanov je to však finančne nedostupné. "V česko-slovenskom centre vo Welikonde, čo sú len dve miestnosti, ordinuje štátny lekár, ktorého platí štát, a zubár, ktorého platíme my,“ dodáva doktor Rasti.

Doktor Maďar ambuluje na Srí Lanke počas... Foto: INTERNATIONAL HUMANITY
cunami, Srí Lanka Doktor Maďar ambuluje na Srí Lanke počas humanitárnej misie v roku 2005.

„Samozrejme, dodávame aj lieky, zdravotnícky materiál, stomatologické výplne a ďalšie pomôcky, aby to celé mohlo fungovať na lepšej úrovni. Zubár tam nie je každý deň, požaduje 20-tisíc rupií (130 eur) na mesiac. A k tomu ešte sestrička.“

Tento rok v zdravotnom centre vo Welikonde ambulovali viacerí českí aj slovenskí lekári. Bola tam aj podpredsedníčka IH MUDr. Helena Smetanová, ktorá má ako doktor Rasti slovenský pas.

Dňa 26. decembra 2004 sa prázdninový raj zmenil na peklo. Mnohí turisti si spočiatku veľký hluk vysvetlili ako teroristický útok, pretože časti krajiny dovtedy sužovala občianska vojna, ktorá sa skončila až v roku 2009. Bez rodičov sa ocitli aj mnohé deti turistov, ktoré nielenže ostali samy, ale v cudzej krajine.

„Ja som dovtedy nevedel, čo je to cunami,“ spomínal na to obdobie Manoj Peiris, ktorý sa živí ako šofér a sprievodca turistov po tejto krajine s krásnymi plážami, horami, čajovými plantážami i úchvatnými chrámami. Ľudia, ktorí pracovali v turizme, prišli vtedy na dlhú dobu o prácu.

Dnes však Srí Lanka opäť patrí medzi top turistické destinácie. Cunami dnes pripomínajú pamätníky, napríklad na juhu v Hikkaduwe, kde stojí uprostred jazierka 18 metrov vysoká socha Budhu. Je to len niekoľko minút pešej chôdze od miesta, kde cunami zmietla vlak s názvom Kráľovná mora, v ktorom zahynulo okolo 1 500 ľudí.

„V múzeu cunami som odfotografovala hodiny, ktoré našli v jednom zo zničených domov. Zastavili sa o 9.22 hod.,“ napísala mi Eny Sakalová na FB stránku „Sri Lanka by Bianka“ a poslala aj fotografie z toho miesta. Bolo to pre ňu veľmi emotívne.

„Na cunami nezabúdame, ale žijeme ďalej,“ tvrdia dnes Srílančania. Naozaj málokde na svete uvidíte toľko usmievajúcich sa ľudí!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Srí Lanka #cunami
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy