Toto hradisko založili povstaleckí slovanskí otroci, členovia stráže kráľovstva Nekor v pohorí Rif, na prelome 9. a 10. storočia. Dnes je toto územie súčasťou Maroka.
V tej dobe tvorili Slovania najväčšiu etnickú skupinu otrokov, s ktorými bohatí moslimovia obchodovali.
Názov Saqāliba (arabsky Siqlabi) odkazuje na unesených slovanských otrokov. Anglické slovo „otrok“, teda „slave“, je takisto odvodené z tohto základu.
Samozrejme, nie všetci otroci boli Slovania, avšak žili na slovanských územiach, preto ich „hádzali do jedného vreca“ a nerozlišovali.
Slovania v otroctve boli sluhami, háremovými konkubínami, eunuchmi, remeselníkmi, vojakmi a strážcami kalifov. Rovnakú úlohu ako v Osmanskej ríši mali aj severnej Afrike. Slovania tu strážili vládcov pred ostatnými Arabmi a Berbermi.
Po niekoľkých rokoch otroctva sa však rozhodli vydobyť si slobodu. Po krátkom zápase sa im podarilo ujsť do hôr, kde založili pevnosť Karjat as-Sakaliba.
Existenciu tejto opevnenej osady spomína ako jediný vo svojej Knihe ciest a kráľovstva Al-Bakr. Pátrať po nej začali poľskí archeológovia už v roku 2016 a koncom tohto roka v tom chcú pokračovať.
Vedci budú používať filologickú metódu v kombinácii s etnografickou metódou, ktorá zahŕňa spoluprácu s miestnym obyvateľstvom. Na prieskum v Maroku sa budú pripravovať návštevou archívov a knižníc.
V terénnej časti preskúmajú pohorie Rif a pokúsia sa presne lokalizovať niekdajšie sídla podľa topografických bodov.
Ak by bola ich expedícia úspešná, marocké hory by sa mohli stať novou turistickou atrakciou všetkých Slovanov.
Zdroj: Wikipedia.org; Slavorum.org