Vo východnej Zambii sa pomaly stmieva a malý chlapec tlačí bicykel po prašnej ceste plnej dier. Riadidlá sú celkom zakryté vrecami s ryžou, drevom na kúrenie a kanistrami.
Nemôže od seba odháňať muchy, pretože bicykel jednou rukou neudrží. Sedemročný chlapec si však nesie ešte ťažšie, hoci menej viditeľné, bremeno.
Volá sa Mulangani, čo v jazyku Nguni znamená „potrestajte ma", alebo presnejšie „ten, kto musí byť potrestaný".
Spýtal som sa svojho vodiča Mavuta: „Kto môže dať dieťaťu také hrozné meno?“ „Možno jeho dedko, možno náčelník kmeňa," pokrčil ramenami a dodal, že v Zambii, obzvlášť v dedinách, rodičia bežne žiadajú starších obyvateľov, aby pomenovali ich dieťa.
Zákerní náčelníci
„Náčelník sa niekedy chce rodine pomstiť," hovorí Mavuto. „Alebo si myslí, že ďalšie dieťa rodina už nezvládne," dodáva.
Keď sledujem sizyfovský údel chlapca, ktorý sa pomaly blíži k svojmu domovu, začína mi jeho meno pripadať výstižné.
Nie je jediný, kto musí žiť s hrozným menom. O pár dní neskôr stretávam niekoľko ďalších: Chilumba (hrob môjho brata), Balaudye (sníva o mne), Soca (nešťastie) a Chakufwa (je mŕtvy).
Narazil som však aj na pozitívne mená ako Daliso, čo znamená „požehnanie", a Chikondi, čiže „láska". Možno je to len moja predstavivosť, ale títo mi naozaj pripadajú šťastnejší.
Ako pri narodení, tak celý život
„V Afrike je zvykom dávať dieťaťu meno, ktoré znázorňuje okolnosti jeho narodenia,“ hovorí sociálna pracovníčka z SOS detskej dedinky v Zambii Clare Mulkengová-Chilambová. „Tie, ktoré sa narodia za dobrých okolností, majú šťastie, zatiaľ čo iné deti majú smolu," dodáva.
Smolu však má mnoho ľudí. V Zambii je rozšírený vírus HIV a choroba AIDS, a hoci v súčasnosti počet nakazených pomaly klesá, v roku 2015 sa vírusom nainfikovalo 55 000 dospelých a 5 000 detí. Odhaduje sa, že 380 000 detí kvôli AIDS svojich rodičov a 85 000 ich žije s HIV.
Svoje o tom vie Massiye (sirota), Chisonis (smútok), Chimwamsozi (ten, ktorý pije slzy) či deväťročný Komasi (zabite ho) a jeho mladší brat Komaniso (zabite ho tiež).
Dve mená, jedno tajné
„Väčšina Zambijčanov má dve mená," vysvetľuje Kangachepe Banda. Jeho meno znamená „je na tom dobre“ alebo „bohatý“. Ako sprievodca safari je celkom dobre zaopatrený.
„Hovoríš o tom prvom. Hovoríme mu zina la bamkombo, čiže meno pupočnej šnúry. Po pôrode sa matka s dieťaťom schováva, kým bábätku neodpadne pupočná šnúra. Potom dieťa ukáže rodine a susedom a človeku, ktorý mu má vybrať meno," dodáva.
Prvé meno sa vraj nemá bežne používať. Vlastne má zostať medzi dieťaťom a človekom, ktorý ho pomenoval, ako temná pripomienka toho, že niekto nazrel do jeho či jej duše krátko po narodení.
Problémový nenávistný záškodník
„Mnoho ľudí sa obracia na kresťanstvo a v deň krstu dostávajú nové mená. Vďaka tomu sa môžu vzdať svojho tradičného mena, ktoré často označujú za dôvod akéhokoľvek nešťastia, ktorým si v živote prechádzajú," hovorí Clare Mulkengová-Chilambová.
Kým niektorí si vyberajú bežná meno, ako napríklad John, James, či Mary, iní majú pocit, že si musia tradičné meno ponechať z rešpektu k starším ľuďom v komunite a aby ich neprestali ochraňovať ich predkovia.
Ak meno je naozaj odrazom človeka, tak v zambijských väzniciach nájdeme ďalšie zaujímavé prípady. Je tam napríklad Chidano (nenávisť), Mapenzi (problémy) a Chananga (záškodník).
Pes menom pes
„Možno to naozaj má vplyv," hovorí vodič Mavuto. Vraj v detstve poznal chlapca, ktorý sa volal Chiheni (neposlušný chlapec). „Utiekol z domu keď mal 12 rokov. Teraz sedí v juhoafrickom väzení za pokus o vraždu člena ochranky," dodáva.
Malý Mulangani (ten, kto musí byť potrestaný) býva v chatrči s plechovou strechou. Pred domčekom je obrábaný záhon so zeleninou, okolo ktorého behajú sliepky a pes, ktorý sa volá Imbwa, čiže „pes".
„Čoskoro budem pokrstený. Budem sa volať Emanuel, čo znamená: Boh je so mnou," hovorí s úsmevom.