„Výskum sa im veľmi páčil, najmä sa im páčila metóda výskumu a prezentácia výsledkov. Celý výskum robíme modernými technológiami, každý deň je zdokumentovaný aj v 3D, sú tam rôzne rekonštrukcie a vizualizácie, ktoré Kuvajtské národné múzeum používa na prezentáciu,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.
Z ostrova Failaka by sa malo v budúcnosti stať turistické centrum. Už dnes sa teší čoraz väčšiemu záujmu odbornej i laickej verejnosti. Ešte donedávna bol ostrov viac-menej neprístupný, teraz už sem chodia prví turisti.
Kuvajt, ktorý zatiaľ nemá žiadnu pamiatku UNESCO, by rád do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva zapísal aj tri veže na pevnine, ktoré slúžili ako zásobárne vody po invázii Iraku a stali sa akýmsi symbolom krajiny.
Islam, potom nestoriáni s perlami
Slovenskí archeológovia na Failake nedávno ukončili svoju siedmu výskumnú sezónu. Okrem nich na ostrove pôsobia aj ďalšie zahraničné výskumné tímy, napríklad Francúzi či Taliani.
Tento rok archeológovia skúmali stredovekú ranokresťanskú osadu Al Qusur, v rámci ktorej sa im podarilo doložiť stavebné fázy od konca 6. storočia až do začiatku 9. storočia.
V 7. storočí sa tu už rozmáhal islam, no zároveň tu ešte žili aj kresťanské komunity. Dnes púštny ostrov Failaka bol v tom období zelený a obývala ho kresťanská komunita nestoriánov, ktorá tu postavila kostoly a bola známa svojím obchodným duchom.
„Mali schopnosť s každým sa dohodnúť. Možno aj vďaka tomu mierumilovne fungovali s rôznymi skupinami obyvateľstva a postupne sa šírili cez Indiu až do Číny,“ hovorí Ruttkay.
Nestoriáni boli okrem toho najznámejšími lovcami perál v Perzskom zálive, ktoré odtiaľto vyvážali do celého sveta.
Stredoveká klimatizácia
V minulých rokoch archeológovia na ostrove našli aj poklad ametystov, ktoré zrejme pochádzajú zo Srí Lanky alebo Egypta a dostali sa sem v rámci obchodného styku.
Lokalita Al Qusur je veľmi bohatá na zaujímavé nálezy. Aj tento rok sa podarilo nájsť množstvo sklenených predmetov ako sú nádoby, džbány, flakóny či poháre, ktoré majú spravidla sýrsky alebo egyptský pôvod.
„Máme tu najväčší komplex keramiky z tohto obdobia, ktorú ešte musíme spracovať, čo pomôže chronológii celého Perzského zálivu,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta.
Vlani slovenskí vedci objavili v paláci zo 7. storočia dômyselnú stredovekú klimatizáciu. Systém kanálov a klimatizačnej veže svedčí o mimoriadnej technickej vyspelosti tamojšej civilizácie.
„Tento rok sme našli podobnú konštrukciu aj zo staršej vývojovej etapy a predpokladáme, že bola kombinovaná ešte aj s rezervoárom na vodu v podzemí, kde si obyvatelia uskladňovali vodu,“ dodal Pieta.