Aj preto, ak je to možné, sa postupne na tieto miesta vyberám. Myslím si totiž, že vidieť ich na vlastné oči je celkom iné ako sa kochať iba obrázkami.
Vždy, keď navštívim takéto starobylé sídlo, predstavujem si, ako po tých istých miestach, kde som práve ja, pred mnohými stovkami rokov kráčali ich zakladatelia a panovníci. To vo mne vyvoláva zvláštny, priam až neopísateľný pocit. Poďme teda do Kambodže!
Nebudem sa vŕtať v histórii, lebo sa jej nerozumiem. Radšej vám rozpoviem moju osobnú skúsenosť z jedného z najznámejších komplexov na svete. Pýcha celej Kambodže – Angkór!
Dostať sa do pár kilometrov vzdialeného mesta Siem Reap, kde je aj medzinárodné letisko, je asi také „zložité“, ako sa dostať zo Slovenska do Chorvátska. Odtiaľto je to už len kúsok.
Ja som sa tam vybral na bicykli, ostatní väčšinou pre svoju pohodlnosť, ktorú zvalili na veľké horúčavy, cestovali motorkou alebo tuktukom. Šliapať do pedálov nebola malina, ale zasa ani také náročné, ako sa píše v mnohých článkoch.
Proti prúdu
Ešte pred východom slnka som teda vyskočil na sedadlo a vyrazil naproti ďalšiemu dobrodružstvu. Svetla po ceste bolo asi toľko ako peňazí v našom zdravotníctve, no každú chvíľu okolo mňa prefrčal tuktuk s pohodlne usadenými turistami „v naškrobených košeliach“, a tak stačilo len sledovať kužele svetiel, ktoré pred sebou „tlačili“.
Foto: Aleš Tvrdý
Ráno sa mnoho ľudí doslova ženie za východom slnka nad Angkór Vatom. Nečudujem sa im, pretože z fotiek na internete som usúdil aj ja, že je to naozaj úžasný zážitok. Odradila ma však tá masa ľudí, ktorá sa do chrámu valí každé ráno.
Zvolil som teda inú stratégiu. Do komplexu som sa nevybral ako na prvé miesto, namiesto toho som zamieril do Angkór Thomu a tu som si v dokonalom pokoji vychutnal zrod nového dňa. Ako sa nakoniec ukázalo, môj opačný plán bol skvelý nápad.
Keď už bolo v diaľke počuť blížiace sa rachotiace motorky, vedel som, že je čas pobrať sa preč. Na ceste som vyzeral ako ryba plávajúca proti prúdu.
Keď slnko vystúpilo vyššie nad horizont a začalo zem obdarovávať svojimi horúcimi lúčmi, nastal čas skryť sa do prázdnych budov mesta, ktorého význam prekračoval hranice krajiny.
Asi každému je jasné, že kde sú turisti, tam sú aj peniaze. Takto rozmýšľajú domáci, ktorí žijú vedľa nejakej obľúbenej atrakcie. A Angkór je dokonalou ukážkou miestneho biznisu, v ktorom tamojší obyvatelia denne zvádzajú boj o svojich zákazníkov.
Aby boli úspešní, musia svoje „techniky“ zdokonaľovať. Vo svete som už zažil kadejaké taktiky, a niekedy som sadol na lep aj ja, no v Angkóre to bol „iný level“. Psychické či emocionálne vydieranie…
- On: „My friend“, potrebuješ sprievodcu?
- Ja: Nie, ďakujem.
- On: Si si istý?
- Ja: Áno, ďakujem.
- On: Sprievodca je to najdôležitejšie v celom chráme!
- Ja: Súhlasím, môže to tak byť, ale ďakujem.
- On: Nenechaj sa okradnúť o najlepšie zážitky!
- Ja: Ďakujem.
- On: Pokazíš si celý deň!
- Ja: Ďakujem.
- On: Budeš to ľutovať celý život!
- Ja: Azda to zvládnem, :-).
Nevďačný sprievodca
Takto by sa dalo pokračovať do nekonečna. Jeden mladík ma však skutočne dorazil. Už priamo v jednom z chrámov ma milo oslovil. Dali sme sa teda do reči. Ani neviem ako a už mi ukazoval slova vyrytého v kamennom strope. Určite by som si ho sám nevšimol.
Vtom mi došlo, že zadarmo tento rozhovor nebude. Tak si hovorím, OK, je predsa milý a priateľský. Ukázal mi ešte pár podobných vyobrazení. Asi po 5 minútach jeho výkladu som mu slušne poďakoval s tým, že ďalej už budem pokračovať sám.
Foto: Aleš Tvrdý
Vtedy prišiel jeho čas a začal mi rozprávať príbeh o tom, aký je chudobný, hladný a nemá peniaze na školu. V týchto končinách to nie je nič neobvyklé, a tak som sa rozhodol, že ho podporím. Dal mi nejaký papier, kde bol zoznam ľudí, ktorí urobili to isté už predo mnou. Napísal som tam teda svoje meno a sumu, ktorú mu hodlám zaplatiť.
Dal som mu jeden dolár. Viem, že to nie je veľa, no tu sa dá za to kúpiť jedlo alebo pitie. Keď to uvidel, zarazene sa ma spýtal, či je to všetko. „Áno,“ odpovedal som. Tváril sa šokovane, vraj je to málo. To zasa šokovalo mňa.
Pre istotu som sa ho spýtal ešte dvakrát, či som rozumel správne. Odpovedal to isté: je to málo. Tak som si svoj dolár vypýtal naspäť. Vrátil som ho do peňaženky so slovami, že aj ja musím robiť na ten dolár. Ak by bol naozaj taký hladný, vážil by si ho aspoň tak ako ja. Kto je naozaj hladný, za dolár by sa aj pobil a necítil by sa urazene.
Otočil som sa a odchádzal som preč. Vtom som začul ako za mnou kričal, že aj ten dolár je teda OK. Zastavil som sa a s priateľským úsmevom som mu len povedal „too late“.
Ten dolár som si odložil bokom. Neskôr som zaň kúpil ovocie a dal som ho ufúľaným deťom, ktoré sa hrali pri ceste. Išli sa za ním priam potrhať! Pre ne to bolo dosť a pre mňa tiež…
O Angkóre sa dá rozprávať naozaj dlho. Veď aj prehliadka tohto komplexu je rozdelená od jedného až po 7 dní. A nudiť sa tu zrejme nebude nikto. Ja som to zobral z rýchlika a bez sprievodcov len preto, že sa sem chystám prísť ešte raz s priateľkou a plánujeme si kúpiť lístok na viacero dní aj s výkladom.
Nečakané stretnutie
Je tu však ešte jedna špecialitka, skutočná čerešnička na pomyselnej kambodžskej torte. Už som to videl na pár miestach, no tu v Angkóre som to veru nečakal… Táto atrakcia síce nepatrí medzi lacné záležitosti, no zážitok je naozaj jedinečný a pamätať si ho bude každý aj dlho po tom, ako sa vráti do zabehaných koľají každodenného života.
Foto: Aleš Tvrdý
Milovníci výhľadu z vtáčej perspektívy si môžu vychutnať Angkór z vrtuľníka! Operujú tu dokonca viaceré agentúry, ktoré vyhliadkové lety ponúkajú, ale musím priznať, že som troška pochyboval o ich kvalitách. Vtedy prišiel šok – jednej z nich šéfuje pani Eva! Je zo susedného Česka a žije tu už zopár rokov.
Stretnutie s ňou bolo naozaj príjemné, dozvedel som sa mnoho „zákulisných“ informácií nie len o krajine, ale aj o samotnom Angkóre. Pani Eva mi len potvrdila, že táto pýcha krajiny je pre domácich skutočným biznisom, ktorého rozmerom som sa nestačil čudovať.
Dozvedel som sa, kam idú tučné poplatky zo vstupného a kde končia fondy a príspevky z celého sveta na rekonštrukciu… To všetko som spísal v ďalšom článku. Máte sa na čo tešiť!