Presne tak. Ak niekto o tejto krajine nevie nič iné, len, že tu stojí práve spomínaný komplex, zrejme to stačí. To ostatné sa dozvie neskôr.
Keď som si plánoval cestu do Kambodže, Angkór som si vysníval a nikto by mi moje predstavy nedokázal vyvrátiť. Stačilo mi však len pár hodín a stretnutia s niekoľkými ľuďmi a zistil som, že môj obraz sa od reality dosť líšil.
Bez lístka ani na krok
To, že na vstupnom sa tu doslova ryžuje, mi až také zvláštne nepripadalo. Predsa len – celý komplex je naozaj veľmi rozsiahly a starať sa oň, udržiavať ho v dobrom stave plus zabezpečovať všetko ostatné potrebné, musí byť naozaj veľmi nákladné.
Foto: Aleš Tvrdý
O platenie sa postarali veľmi dobre: všetky bočné cesty, ktoré vedú do Angkóru z neďalekého mesta Siem Reap, prísne strážia, aby sa tadiaľ nik neprešmykol bez vstupenky.
Na rôznych miestach majú svoje stanovištia kontrolóri, ktorých nezaujímalo, či náhodou nemám v pláne ísť niekam celkom inam. Bez lístka ma ďalej nepustili a otočili ma naspäť.
Tieto check-iny sú aj vo veľkej vzdialenosti od samotných chrámov, takže pred prípadným spoznávaním krajiny treba najprv poriadne spoznať mapu, aby sa nestalo, že sa niekam budete trepať zbytočne.
Foto: Aleš Tvrdý
Foto: Aleš Tvrdý
Vravím si, keď sa tak starajú o to, aby im tam ani myška neprekĺzla bez zaplatenia vysokého vstupného (ktoré podľa mňa prevyšuje aj miestnu mzdu), potom ten chrám určite bude v tip-top stave.
Navyše, keď toto vstupné denné platia dychtivé davy turistov z celého sveta, pokladníci za prepážkou musia mať v pokladnici viac peňazí, ako možno uvidia na vlastných účtoch za celý život.
Vstupenka s fotkou
A kontrola ma neobišla ani vnútri areálu. Z času na čas ma aj počas prezerania pamiatok niekto zastavil a vyzval, aby som mu ukázal svoj lístok. Miestami som mal pocit, ako by som bol v nejakej väznici, kde musím mať neustále vytiahnutú svoju identifikačnú tabuľku.
Foto: Aleš Tvrdý
Ale aj tak si vravím – OK, veď to asi nie je na škodu, chcú to tu mať pod dohľadom. Veď na svete je veľa špekulantov, ktorí sa stále pokúšajú prekabátiť systém. Aby som nehovoril len o druhých: dobrovoľne sa priznávam, že občas k nim patrím aj ja.
Hovoriac o väznici, napadá mi aj ďalšie z ich bezpečnostných opatrení. Lístok do areálu si návštevníci musia prísť kúpiť osobne na špecializované miesto. Tu ich odfotia a na vstupenke má každý svoj portrét (ako som na ňom vyzeral, si predstaví zrejme každý sám – kupoval som si ho ráno ešte pred východom slnka).
Toto opatrenie sa zaviedlo kvôli turistom z Číny, ktorí zneužívali svoje mená v čínskych znakoch a lístky si tak nekupovali, ale posúvali jeden druhému. Chytré.
Príspevky v čiernej diere?
Avšak kameň úrazu a hlavný dôvod, prečo píšem tento článok, je ten, že moje predstavy, ako dobre sa za všetky vyzbierané peniaze starajú o Angkór, sa rozplynuli, ako letná láska.
Foto: Aleš Tvrdý
Foto: Aleš Tvrdý
Okrem spomínaných kontrolórov som v rozsiahlom areáli za celý deň stretol len toľko pracovníkov rekonštruujúcich chátrajúce budovy, že by na ich zrátanie pokojne stačili prsty na rukách. Na dôvažok, ani ich pracovné tempo nebolo ktovie čo.
Dôsledkom takejto „starostlivosti“ je mnoho budov, chrámov a ďalších stavieb, ktoré sa jednoducho zrútili a premenili len na hŕbu kameňov zarastených trávou. Mnohé ešte stoja, ale je len otázkou času, kedy padnú aj tie…
Tie najznámejšie pamiatky komplexu sú sčasti skryté za lešením – žiaľ, nik iný, okrem holubov a vrabcov, na ňom nebol. Teda aspoň počas mojej návštevy Angkóru.
Často som dokonca prechádzal okolo obrovských tabúľ, ktoré hlásali, že rekonštrukcia prebieha s finančnou pomocou mnohých krajín. Nedalo mi nezamyslieť sa, na čo je toľko peňazí tým operencom na lešení…
Rýchlo
Niekoľko hodín po mojej návšteve komplexu som sa spoznal s pani Evou, Češkou, ktorá v Kambodži žije už dosť dlho. Tá moje dojmy z udržiavania pamiatky len potvrdila a pridala aj ďalšie „zaujímavosti“.
Foto: Aleš Tvrdý
Národnú pýchu Kambodže pred pár rokmi vláda prenajala na 100 rokov súkromnému podnikateľovi. Ten sa však zaľúbil do istej vietnamskej krásky a odvtedy idú takmer všetky peniaze práve do tejto krajiny.
V Kambodži je vraj neskutočná korupcia (dokonca väčšia ako na Slovensku). Politický systém je podobný tomu, ktorý bol aj u nás počas predošlého režimu, takže sa už ani veľmi nečudujem prečo sú tam veci v takom stave.
Ak teda zvažujete, že navštívite slávny Angkór Vat, vyberte sa tam čím skôr, kým je ešte čo obzerať.