Pre niekoho radostný okamih, pre iného zas utrpenie. Ak ide všetko podľa plánu a všetko ide hladko, prípravy sú maličkosťou.
Pred pár dňami som sa zúčastnil na takejto udalosti aj ja. Na svojej ceste po Indonézii som si naplánoval zastávku aj na tamojšom ostrove Lombok, kde sa mal konať veľký deň sympatického páru.
Keď som sa niekomu pochválil, že som dostal pozvanie na indonézsku svadbu, netajil prekvapenie:
- Ideš na svadbu svojim priateľom z Indonézie?
- Nie.
- Tak komu?
- Kamarátovi zo Slovenska.
- Ahá, takže on si berie nejakú domácu krásku?
- Nie, berie si Slovenku.
- Wau! Takže oni žijú v Indonézii?
- Nie. Žijú na Slovensku a rozhodli sa, že svoj veľký deň si spravia ešte o niečo krajší.
Foto: Aleš Tvrdý
Už som videl zopár svojich známych, ako nimi lomcoval predsvadobný stres. A keď si predstavím, že títo dvaja „šialenci“ sa chcú zosobášiť takmer na druhej strane planéty, neviem čo museli zažívať. Zrejme bolo ich napätie vynásobené počtom kilometrov medzi ostrovom Lombok a Slovenskom.
Našťastie sa moja bujná fantázia nestala realitou, ani zďaleka. V Žiline totiž funguje nezisková organizácia, ktorá všetko potrebné bezkonkurenčne perfektne zariadila pre celú, takmer 30-člennú skupinu svadobčanov. O tom, že to berú vážne, svedčí aj ich motto, ktoré je viac než výstižné: „Enjoy life“.
Lombok je susedom populárneho ostrova Bali, rozlohu má však o niečo menšiu. Navyše ešte nie je medzi dychtivými turistami, ktorí na Bali prúdia ako migrujúce kosatky, taký populárny.
Namiesto stresu relax
A to na jeho kráse pridáva ešte viac. Chalan zo Slovenska, ako ja, si tu tak nájde svoj pokoj a zažije mnoho autentických stretnutí s domácimi obyvateľmi. Tí sa nebránia pri každej príležitosti zastaviť sa na pár slov.
Foto: Aleš Tvrdý
Ak by som mal počítať, koľkokrát ma niekto na ulici pozdravil alebo mi zamával počas jazdy na skútri, rátal by som asi až doteraz. Možno si niekto povie, že to je len rafinovaná hra na turistov. Niekde určite áno, ale tu, na Lomboku, som mal pocit, ako keby sme sa s domácimi už dávno poznali, akoby sme boli rodina.
Aj práve vďaka nezištnej ochote a láskavosti sa svadba určite plánuje omnoho jednoduchšie. Pre všetkých účastníkov bol pripravený program pred aj po samotnom sobáši.
Výlety do okolitého sveta Lombočanov si podmanili asi každého, kto sa na nich zúčastnil. Možno to bol zámer, aby si nevesta so ženíchom namiesto stresu dopriali relax a chvíle radosti s tými, ktorí sú im najbližší.
A ako vyzeral samotný svadobný deň? Myslím, že to bolo celkom odlišné, ako všetky tie svadby, ktoré som doposiaľ absolvoval.
Foto: Aleš Tvrdý
Už od rána to bol deň celkom iný, akoby by niekto v svadobnú sobotu čakal. Raňajky pod palmou, s nohami zaborenými do jemného piesku a pohľadom sledujúcim 50 odtieňov tyrkysovej Indického oceánu.
Premýšľam, či si po jedle pôjdem zasurfovať. Nakoniec som sa rozhodol pre jogu, nech nie som večer unavený.
„Áno“ pri západe slnka nad oceánom
Pri bazéne, na hladine ktorého sa odráža modrá obloha, čakám, kedy bude nevesta pripravená a budem ju môcť odfotiť. Tradície sa musia dodržať, a preto je ženích na inom mieste, aby ju pred sobášom nevidel. Dokonale izolovaný, v mužskej spoločnosti.
Exotika, neexotika zvyky musia byť. Takže pred odchodom na sobáš sa museli splniť ľudové povinnosti – rezanie dreva, ako skúška budúceho ženícha, išlo hladko a dopadlo dobre. Testom prešiel.
Foto: Aleš Tvrdý
Skromná, no zato dokonalá, výzdoba na pláži každému, kto išiel okolo, dávala jasne najavo, že sa tam bude niečo diať. Niečo veľké a mimoriadne. Nenechala bez povšimnutia viacero zvedavcov. Ženích spolu s kňazom, ktorý to všetko mal spečatiť, sa s úsmevmi na perách pokojne rozprávali a čakali na nevestu.
Ani malý technický problém v podobe výpadku elektriny v celej dedine nikoho nevyviedol z miery. Práve naopak. Ako keby to tú domácku, rodinnú atmosféru priam podčiarklo. Šum oceánu, jemný vetrík a pohľad na zapadajúce slnko. Čo vám poviem, proste paráda!
Kňaz to všetko vybavil ani nie za 20 minút a svadobčania už tlieskali novomanželom, ktorí ruka v ruke po piesku odchádzali na hostinu.
Indonézania a slovenské ľudovky
Pred zasadnutím k jedlu ešte bolo treba pozametať črepiny z rozbitého taniera, ktorý nevesta mocne hodila o zem. Tradíciu nezaprieš.
Po milých, úprimných a miestami aj dojímavých slovách tých najbližších nového manželského páru sa všetci zúčastnení s radosťou pustili do domácich, veľmi chutných jedál.
No a po nich už nasledovala zábava. A aká? No predsa slovenská. V rytme známych piesní sa pod baviacimi sa svadobčanmi prehýbala drevená podlaha.
Ani domáci sa nenechali zahanbiť. Netrvalo dlho a tancovali všetci. Čašníci, kuchárky, personál… Všetci! Bolo viac než zaujímavé sledovať, ako Lombočania tancujú a zabávajú sa na slovenské ľudovky. Zrejme sa im páčili, lebo radosť z ich tvárí by sa dala rozdávať.
Takto sa svadobčania bavili dlho do noci. O tom, že to bola naozaj vydarená oslava dvoch ľudí, ktorí sa rozhodli osláviť svoju lásku a podeliť sa o ňu so svojimi najbližšími, sa nedá ani pochybovať.
Foto: Aleš Tvrdý
Na druhý deň, keď si všetci po dlhom nočnom bdení poriadne oddýchli, stretli sa na mieste, ktoré mnohí Slováci nazývajú snom. Jasné, na pláži.
Takže ak ste aj vy zatúžili zažiť niečo podobné a výnimočné zároveň, viete, ako na to. Som presvedčený, že to bude určite pre mnohých zážitok na celý život. Tak, ako aj pre mňa – a to som ani nebol ženích.