Človek mieni a Pánboh mení. Zobudili sme sa totiž do Poson Poya Day, čo je jeden z najdôležitejších dní Splnu na Srí Lanke, pretože oslavujú príchod budhizmu do krajiny.
Samozrejme, že je sviatok, nepracuje sa, nejde do školy, nepredáva a nekonzumuje sa alkohol (okrem iného).
Veľa ľudí sa však ide modliť do Anuradhapury, do Aluvihary či do Dambuly, čo všetko bolo práve v rámci našej trasy.
Inými slovami, zažili sme dopravný kolaps horší ako v Bratislave pred ôsmou ráno, keď je ešte aj rozkopaná Bajkalská ulica.
Autá boli na sebe narvané tak, že sme si z okienka do okienka mohli spokojne podávať rôzne „podarúnky“, pretože sme sediac v minivane s mojou 16-ročnou dcérou Sárkou vzbudzovali pozornosť a ľudia sa usmievali.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Takže do nášho auta napríklad ako dar putovali dva osviežujúce zelené kososy, hore odseknuté, avšak bez priloženej slamky. Bolo ich treba vypiť na „srilankan style“.
Sŕkali sme so Sárou odušu cez otvor v škrupine, vydávalo to rôzne bublavé zvuky a náš kamoš, sprievodca a šofér v jednom Manoj Peiris sa za volantom zabával.
Bolo dosť veľké umenie neobabrať si šatstvo (Sárka, bola, samozrejme celá v bielom, veď sviatočná farba určená do svätýň) a toto umenie ostať čistý nie je našou silnou stránkou.
Výmena darčekov cez okienka auta
Keď sa vedľa nás ocitlo malé nákladné auto, ktoré malo na korbe naložených sediacich pútnikov aj s deťmi, podali sme zas my im nejaké hračky a dostali sme za to lotosový kvet.
Decká sa evidentne tešili. Všade popri ceste sa zadarmo rozdávala zmrzlina, takže tam stáli šóry ľudí (zadarmo rozdávanú zmrzlinu sme neriskli, mne na detoxikáciu úplne stačil ranný fresh z melóna v kombinácii s čiernou kávou), rozdávali sa placky rotti a podobne.
Vlastne sme sa takto zúčastnili veľkých osláv sediac v kabíne auta. Atmoška bola skvelá a nič nám nechýbalo. Až na moment, keď Sárka potrebovala navštíviť „onú miestnôstku“ – a čo teraz?
Držala, držala, auto sa nehýbalo, oči sa jej postupne zväčšovali, až sme konečne išli popri miestnej pumpe, kde návšteva záchoda je kultúrnym zážitkom.
Len vidiac tie davy, rozmysleli sme si návštevu všetkých svätýň, ja som v každom už v minulosti bola viackrát a Sárke toto zas „žily netrhá“.
Na Srí Lanke ju zaujímajú iné veci – napríklad, ako sa tu dobre napapať všelijakej zeleninky (je schopná zjesť aj cviklu s brokolicou v jednej kombinácii a takisto uvarený zeler z polievky).
Na Facebooku má prezývku „Sára Zeleninka“ a Srílančan Manoj jej dal prezývku „Veggie Sara“, čo sa jej hneď zapáčilo.
Mal Budha v ušiach zavedené „tunely“?
Ale kde som sa to už ja ocitla? Ešte skôr, ako sme vyrazili z horského mesta Kandy v smere Sigyriya, navštívili sme obrovského stojaceho bieleho Budhu na kopci nad mestom.
Bola som v Kandy piatykrát, ale nikdy som toto miesto nenavštívila. Volá sa „Sri Maha Bodhi Maha Viharaya“, Bahirawakanda v Kandy.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Zaplatili sme ako cudzinky vstupné (bola to zanedbateľná suma) a vošli sme do tejto svätyne, aby sme aspoň takto oslávili Poya Day (deň Splnu).
Obrovský Budha má na chrbte schody, po ktorých vyjdete až hore ku zadnej časti jeho hlavy a máte skutočne nádherný výhľad na mesto. Už len kvôli tomuto to miesto za návštevu určite stojí.
Budha má na hlave pripevnený veľký hromozvod (úder blesku asi ku osvieteniu veľmi nepomáha) a Sára hľadiac na jeho uši a najmä dlhé ušné lalôčiky odzadu skonštatovala čosi, čo som si za toľké roky nikdy neuvedomila: Že Budha musel byť neuveriteľne „cool“, pretože kedysi mal zjavne v lalôčikoch zavedené „tunely“.
To sú tie piercingové šperky s dierkou v ušiach (hovorí sa im aj rozťahováky), ktoré keď si vyberiete – tak máte do konca života uši presne ako Budha!
V záhrade korení: Bolí vás zub? Žujte klinček!
Jednoznačným vrcholom dnešného dňa bola návšteva záhrady korení Ranveli Spice Garden. Považujem ju za najlepšiu, Manoj Peiris do nej vodí klientov roky a moja „Veggie Sara“ miluje rastlinky, vo svojej izbe doma má džungľu. Zjavne má všetko, čo majú aj v Spice Garden, len v menšom vydaní.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Vypýtala som si ako sprievodcu Mr. Selvendrana, čo je 69-ročný spoluzakladateľ tejto záhrady korení a pracuje tu takmer 40 rokov! Neuveriteľne vzdelaný, pokojný, láskavý pán hovoriaci anglicky, nemecky, francúzsky, taliansky s dlaňami ajurvédskeho terapeuta, do ktorých rýh je vrytý celý jeho život.
Stretla som ho tam pred dvoma rokmi a odvtedy nechcem nikoho iného. Čo vám poviem, v záhrade korení Ranveli Spice Garden sme namiesto obligátnej hodinky strávili 2,5 hodiny a na záver si Mr. Selvendran Sáru adoptoval ako svoju ďalšiu vnučku.
Každú tropickú rastlinu, na ktorú ukázal, poznala. Na každú tretiu povedala, že ju má doma v kvetináči. Za chvíľu kvôli tomu budeme musieť prikúpiť ďalší byt.
Viete, čo mi Mr. Selvendran poradil ako astmatičke, keď sa mi bude napríklad v noci zle dýchať? Mám pohrýzť malú cibuľu šalotku a zhlboka pri tom dýchať (len sa obávam, že manžel sa odo mňa odsťahuje, takže sa to dá spokojne použiť aj ako antikoncepcia namiesto výhovorky, že vás bolí hlava). Alebo že ananás je výborné digestívum po jedle a nemali by sme ho jesť na lačný žalúdok.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Že ak vás bolí zub, žujte klinček (nie kovový, ale korenie), má anestetické účinky. Sára chcela veľmi vidieť, ako sa pestuje škorica, tak nás zobral mimo areálu záhrady na pozemok jeho priateľa.
Museli sme kus kráčať džungľou pomedzi popadané jackfruity, na ktorých na zemi hodovali mušky a tento Srílančan nasadil do kopca také rezké tempo, že som takmer nevládala s dychom.
Ste ok, lejdy? spýtal sa ma, keď počul, že moja kondička v tomto tropickom dusne nie je práve najlepšia. A ešte nám ukazoval, že máme pohybovať rukami ako pri nordic walkingu.
Bozky okolo členkov
Na záver som sa zruinovala v obchodíku v Spice Garden aj napriek tomu, že už som isté veci nakúpila na trhu v Kandy, ale to je klasika.
Ledva sme prišli načas do hotela v mestečku Habarana na večeru. V tunajšom hoteli som už piatykrát, má výhodu, že odtiaľto je blízko na safari, na skalu Sigyriya či oproti stojacu Pidurangalu, na „eco village tour“ a hneď vedľa je aj batiková fabrika.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Prichádzam sem naozaj pomaly ako domov, aj komáre v tunajšej záhrade ma poznajú a srdečne ma zdravia svojimi bozkami najmä okolo členkov.
Vlastne mi v rámci Poya day (dňa Splnu) úctivo bozkávajú nohy. Ďakujem. Po sinhálsky: Stuthi.