Začne byť aj trochu roztržitý a za volantom si hryzie necht. Viem, že sa vždy veľmi teší domov ku svojej rodine, pretože jeho život za posledných 15 rokov pozostáva z neustálych príchodov a odchodov.
Jeho tri deti: 17-ročná dcéra Nethmi, 15-ročný syn Ravindu a 7-ročná Kenolee, sú často bez „tathi“ (tatinka).
Mnohí sa ma pýtajú, ako som sa zoznámila s Manojom. Úplne štandardne – prišla som tam s kamarátkou na dovolenku – vtedy s cestovnou kanceláriou – a on bol náš šofér.
Nebudem ani opisovať, ako som sa vtedy, v 2013 roku, bála, čo za človeka dostaneme, pretože stráviť s niekým mnoho dní nie práve lacnej cesty v exotike – to chce sakra dobrý výber.
Aj preto sa čudujem, ak mi niektorí ľudia píšu, že im je jedno, akého šoféra dostanú, len aby bol čo najlacnejší.
Krvavočervené zuby a alkohol v krvi
Zažila som šialeného šoféra v Indii, ktorý mal krvavočervené zuby od žuvania betelu, v aute „vytetovanú“ klímu na trinásť stupňov a počas bláznivej jazdy dubasila hudba a predná palubná doska blikala do rytmu. Vážne som sa vtedy bála o život.
Na Srí Lanke som zažila šoféra, ktorý na stretnutie so mnou došoféroval opitý a nesprával sa práve galantne. Keď som mu vyčítala, že za volantom pil, povedal, že v pohode, má známosti na polícii.
Neskôr sedel aj vo väzení a ešte sa tým pochválil na Facebooku. Funguje ďalej a na sociálne siete pravidelne pridáva fotky, na ktorých sa oblápa s vysmiatymi turistami.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Manoj vždy rozmýšľa, kým niečo povie, a keď povie, má to hlavu a pätu. Hodnotila by som ho skôr ako mlčanlivého a introvertného, ale nepokazí žiadnu srandu.
Za 16 rokov práce v turizme si zvykol na naše maniere, vie si s klientmi (po pár dňoch už priateľmi) večer vypiť, rozumie dvojzmyselným rečiam a jeho najobľúbenejší výraz je „managable“ (niečo ako – „dá sa“).
Veď mu aj viacerí do commentov pod fotografie píšu „best manager in Sri Lanka“. Holandskí priatelia ho dokonca nazývajú „The King Manoj the first“ (kráľ Manodž prvý).
Cikpauza! Si v pohode?
Slováci ho už všeličo naučili po slovensky. Najlepšie sú slová: „cikpauza“, „Si v pohode?“ a „rydža“.
Rozhovory s mnohými mojimi priateľmi na Slovensku po mojom návrate zo Srí Lanky prebiehajú asi takto: „A čo Manoj? Čo ten jeho cholesterol? Už mu klesol? Chrbát ho ešte bolí? Bol ochotný ochutnať tú 52 percentnú slivovicu, čo sme mu poslali?“
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Manoj je veľmi citlivý, raz sa mu stalo, že mu na letisku dvaja slovenskí mládenci vrátili kvetinové vence, ktoré im chcel na privítanie zavesiť okolo krku. Vraj im sa nepáčia. Písal mi, ako veľmi ho to vtedy zranilo.
Dokonca istý čas ich prestal pre klientov kupovať, ale ja som ho potom presvedčila, že je to krásny zvyk a nech návštevníkov naďalej takto víta.
Mrzí ma, keď viem, že počas cesty nemá čas ani na to, aby sa najedol, lebo tento nepravidelný režim mu za tie roky spôsobuje viaceré zdravotné problémy (jeho rodičia majú obaja voperované bajpasy, sú diabetici a starší brat mal infarkt ako 42-ročný).
Bolieva ho chrbát a má problémy aj s pravým kolenom a členkom. Takže mojím pravidelným darčekom preňho sú fixné bandáže na koleno aj členok.
Črevná búrka zo šošovice
V poslednú noc pred odletom na Slovensko sme so Sárkou spali v Manojovom dome. Jeho staršia dcéra a syn nám uvoľnili svoju izbu (dúfam, že ma za to nebudú do konca života nenávidieť) a spali všetci pohromade v jednej miestnosti aj s rodičmi.
Manojova žena Dilhani pripravila parádnu večeru a už ráno o piatej vstávala, aby nám pred odvozom na letisko urobila bufetové raňajky, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani štvorhviezdičkový hotel.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Ja som v posledný večer pred odletom dostala silné črevné kŕče (asi priveľa strukovín, pretože sme šošovicový dhál jedli viackrát denne) a dve hodiny som ležala v Manojovom dome ako Lazar.
Kým som na poschodí v detskej izbe predýchavala kontrakcie, Manoj a moja dcéra Sára veselo zjedli u nich v kuchyni dva duriany a chudákom Peirisovcom z toho smrdel celý barák. Občas sa na mňa chodili pozerať, či ešte žijem, alebo som už exspirovala.
Keď som sa mojej 16-ročnej dcéry Sáry pýtala, kto alebo čo jej bude zo Srí Lanky najviac chýbať, odpovedala: Manoj a durian. Manoja určite poteší, že ho dala do jednej skupiny s najsmradľavejším ovocím na svete.
Mimochodom, on je neuveriteľne čistotný a chodí vyžehlený a navoňaný, zatiaľ čo my, európski turisti, sme na Srí Lanke stále spotení v pokrčených tričkách a ani zďaleka si neumývame ruky pred každým jedlom ako on.
Ako vždy – každý mu po prílete na Slovensko musí napísať, že už je šťastne doma. A dostane klasickú odpoveď so záverečnou vetou: „I hope to see you again in Sri Lanka“. (Dúfam, že sa opäť stretneme na Srí Lanke). A s mnohými sa naozaj stretne znova a zas.
So mnou určite!
