Letisko v meste Yogyakarta na mňa pôsobilo ako väčší supermarket, no nerobil som si starosti s orientáciou, lebo som vedel, že kdesi na mňa už čaká známa tvár.
Hneď som dostal rýchlokurz prežitia na tomto ostrove, základné informácie, nejaké užitočné slová v miestnom jazyku a už sme si to pálili skútrom po preplnenej ceste do mesta, kde som sa niekoľko dní plánoval zdržať.
Mesto Yogyakarta je niečo ako študentská Mekka celej Indonézie. Tu alebo v okolí je hneď viacero škôl a univerzít. Možno aj preto sú tu ceny o niečo nižšie ako v iných častiach krajiny.
Celkovo patrí Indonézia medzi tie lacnejšie destinácie, no ako mi povedal Afan, ktorý sa tu narodil, práve tu sa mu žije dobre aj vďaka študentskému spôsobu života.
Podrobné plány
Ja však prichádzam do tohto mesta z celkom iného dôvodu. Metropolu celej krajiny, Jakartu, som využil len ako prestupový bod na svojej ceste a v itinerári mám zaznačené dve miesta. Prambanan a Borobudur. Dva chrámy, ktoré sa nachádzajú tu, neďaleko Džogže, ako volajú mesto Yogyakarta domáci obyvatelia.
Pri plánovaní samotnej cesty som zvažoval, kedy presne pôjdem fotiť tieto miesta. Obe vyzerajú skvele, no nejako sa mi nedarilo vyrobiť si presný harmonogram. To sa mi stáva celkom často, keď mám v obmedzenom čase navštíviť viacero zaujímavých destinácií.
Tu, na ostrove Jáve, ich je neúrekom. Nechcem však predbiehať a vraciam sa myšlienkami k mestu, kde budem najbližšie dni.
Pár hodín som strávil prieskumom internetu, kde som si pozeral rôzne fotografie z okolia chrámov, sledoval prognózu počasia, z ktorej strany na pamiatky svieti slnko počas východu a západu, aké je okolie a čo mi môže rušiť fotenie… Jednoducho „X“ vecí, ktoré môžu alebo celkom určite ovplyvnia harmonogram fotografovania.
Ťažké mraky nad najväčším hinduistickým chrámom v Indonézii
Keď som v tom mal konečne jasno, ako prvý som si vybral Prambanan. Ten sa nachádza na okraji Džogdže. Prenajal som si skúter, takže som sa tam mohol ocitnúť do pár desiatok minút.
Foto: Aleš Tvrdý, photoandtraveling.com
Bola to moja prvá skúsenosť so šoférovaním na ľavej strane cesty, tak som celý čas dúfal, že dobre dopadne. Prišiel som počas západu slnka. Nie bezdôvodne, zámerne.
Tá 47 metrov vysoká svätyňa je najväčším hinduistickým chrámom v Indonézii a zároveň aj v celej juhovýchodnej Ázii. Postavili ju na prelome deviateho a desiateho storočia.
Dnes je zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO, a aj napriek silnému zemetraseniu, ktoré ju značne poškodilo, je stále v dobrej kondícii.
Foto: Aleš Tvrdý, photoandtraveling.com
Žiaľ, moje predstavy o západe slnka v Prambanane prekazilo počasie. Obloha sa celkom zatiahla a nad hlavou sa mi začali kopiť ťažké mračná.
Z chrámu som odišiel ako posledný, už počas tmy. Ponáhľal som sa naspäť do hostela, aby som stihol za pár hodín dobiť všetky batérie. Ráno som chcel byť ešte pred východom slnka v 45 kilometrov vzdialenom chráme Borobudur.
Borobudur bolo treba vysávať
Najväčší kamenný monument na južnej pologuli a zároveň aj najväčšia budhistická stavba na svete. Dostatočné dôvody, prečo sa k nemu vybrať.
Bez internetu som sa cestou snažil nájsť aj Janku, ktorá mala ísť so mnou. S miernym meškaním, no predsa sa nám podarilo stretnúť a už si to, ešte stále po tme, pálime skútrom k Borobuduru.
Foto: Aleš Tvrdý, photoandtraveling.com
Po takmer hodinovej jazde som však musel vstrebať nepríjemnú skutočnosť. Kvôli erupcii neďalekého vulkánu Merapo, ktorý chrlil popol do širokého okolia, je východ slnka na Borobudure zrušený.
Táto stavba, ktorú dokončili v ôsmom storočí pred Kristom, sa skladá z 9 poschodí, na ktorých je zobrazený kolobeh života.
Tie najkrajšie poschodia sú práve tie najvyššie a vyobrazujú nirvánu. No kvôli erupcii ma k nim nepustili, a tak som len nedočkavo pochodoval okolo strážnikov ako lev v klietke.
Až keď bolo slnko celkom vysoko nad horizontom a zamestnanci povysávali popolček zo stavby, podarilo sa mi dostať celkom hore, na vrchol monumentu.
Foto: Aleš Tvrdý, photoandtraveling.com
Mohol som nadávať, že sa mi nepodarilo nafotiť východ slnka. Namiesto toho sme si však radšej dopriali relax a oddych. Koniec-koncov, mám o ďalší dôvod navyše sa tam vrátiť.
Ostrov Jáva je neuveriteľne bohatý a cestovanie po ňom odhaľuje toľko krásnych miest. Už aby som tam bol opäť!