Názov znejúci tak trošku exoticky, pre niekoho možno ako zaklínadlo. Meno jedného z niekdajších centier ekonomického, spoločenského aj politického života v krajine, ktorá má (nielen pre svoju srdečnosť) prívlastok krajina usmiatych tvárí.
Do Ayutthaye som mal možnosť pozrieť sa v rámci môjho týždňového pobytu v Thajsku.
Hoci jeho súčasná metropola, mesto Bangkok, bola doslova láska na prvý pohľad, niekdajšie hlavné mesto Siamského kráľovstva naplnilo túžbu po vizuálne jedinečných momentoch.
Ukázalo mi aj takú tvár krajiny, ktorú mnoho nadšencov thajskej pohostinnosti a hľadačov večnej ľahkosti života na slnečných plážach neuvidí.
Rovno poviem, je to trošku škoda, pretože spoznať krajinu aj v historickom kontexte je vždy bonusom a čerešničkou na torte každého cestovateľského zážitku.
Ruiny ako z hollywoodskeho akčného filmu
Sotva osemdesiat kilometrov smerom na sever od Bangkoku sa nachádza niekdajšie kráľovské mesto, v ktorom je jedným z najväčších lákadiel jeho historická časť, už pred rokmi zaradená aj do svetového dedičstva UNESCO.

Počiatky histórie mesta sa datujú do roku 1350, v thajskej histórii je však až druhým hlavným mestom, ktoré má pre domácich významné historické postavenie.
Ešte pred ňou to bol totiž Sukhothai a po nej zase svetu asi najznámejší Bangkok. Práve Ayutthaya si však svoje postavenie a význam udržiavala niekoľko storočí. Počas nich vzniklo v priestore medzi troma riekami niekoľko výnimočných monumentov.
Jedným je Wat Chai Watthanaram, ktorého dominantou sú nepochybne budhistické chrámy, menšie či väčšie kaplnky alebo svätyne – tzv. stupy s typickým kužeľovitým tvarom, ktoré ohurujú svojou veľkosťou aj grandióznym dojmom.
Neprekvapí asi, že práve tieto miesta patria medzi najfotografovanejšie v Thajsku. Ak sa prizriete lepšie, určite sa vám v hlave vybaví niekoľko filmov Hollywoodu, najčastejšie tých v dobrodružnom žánri, ktoré využili podobné lokácie na nakrúcanie. Lara Croft však na vás nevyskočí (tú by ste museli hľadať v Kambodži).
Skôr to bude unavený zatúlaný pes, ktorých je v Thajsku a aj v historickom centre Ayutthaye neúrekom.
Pôsobia neškodne a aj kvôli vysokým teplotám zvyčajne polihujú v tieni stromov. O jedlo sa im starajú budhistickí mnísi alebo domáci obyvatelia. Dobrá rada však znie, hladkanie či dobiedzanie sa nevypláca.
Namiesto pozlátky kus histórie
Dominantným náboženstvom v krajine je práve budhizmus a to sa, samozrejme, premieta aj do architektúry či podoby chrámov a monumentov postavených na počesť Budhu. Aj v Thajsku môžete pozorovať viacero podôb a snahy o prezentovanie budhizmu.

Kým jedna je akoby kráľovská, zbožšťovaná a luxusná, tá druhá pôsobí omnoho priamejšie, prirodzenejšie.
Väčšina sveta je zvyknutá na nablýskanú podobu zlatých budhistických sôch a monumentov z Bangkoku a jeho blízkeho okolia, v niekdajšom kráľovskom meste Ayutthaya sa, minimálne v rámci architektúry, vracia náboženská architektúra k akoby svojej podstate.
Monumenty pôsobia grandiózne, ale zároveň veľmi čisto, sú nezaťažené konzumom či ilúziou dostatku. Zlaté nátery, ktoré dominujú chrámom v Bangkoku, sa tu menia za kameň a pálenú tehlu.
Sochy „najvyššieho“ sú omnoho dramatickejšie práve tým, ako splývajú s okolitou krajinou a zároveň jej dokonale dominujú.
Jeden z očarujúcich momentov je chvíľa, keď si na mieste s názvom Wat Phra Mahthat uvedomíte hlavu Budhu z kameňa, ktorá je vrastená medzi odhalené korene mohutného stromu.
Hoci s ňou súvisí množstvo legiend, najpravdepodobnejšia verzia sa spája s pôsobením prírody a umiestnením mesta na povodie troch riek.
Časté záplavy v Thajsku v období dažďov totiž patria k momentom, ktoré krajinu formovali a tvarovali aj jej vzhľad odnepamäti.
Vojna a mier
Pri niekdajšom kráľovskom meste sa možno núka otázka, prečo vlastne stratilo svoju dominanciu. Stáročia sa totiž radilo medzi obchodné uzly a centrá, ktoré netvorili spojenie len s okolitými krajinami, ale bohato zásobovali aj obchodníkov zo Španielska, z Holandska či Francúzska.

Okolo roku 1700 malo údajne až okolo milióna obyvateľov, prívlastok Benátok východu a bolo vôbec najväčším mestom v danom regióne.
Odpoveď však sotva prekvapí. Boj o moc a teritórium, boj o prírodné zdroje aj pracovnú silu. Možno dnes má našinec pocit, že thajská krajina je mierumilovnou zemou zasľúbenou, kde sa ani hmotný nedostatok nejaví ako dôvod na zachmúrenú tvár a budhistické idey vedú kroky domácich len tým správnym smerom.
Ale históriu má ľudstvo spoločnú. Večné boje sprevádzajú naše kroky odnepamäti a v prípade Thajska (niekdajšieho Siamského kráľovstva) to boli najmä zápasy a vojny s Barmou či napríklad s armádami z Vietnamu alebo Číny.
Aj Ayutthayu stáli kedysi vojenské konflikty jej slávu a priniesli dočasný úpadok. Našťastie spoločenský a zároveň symbolický význam tohto miesta mu prinavrátil v moderných časoch stabilné postavenie na mape krajiny.
Keď Európa (a láska) preniká do Thajska
Ešte koncom 17. storočia v Ayutthayi tiež začal vznikať palácový komplex, ktorý je dnes ďalším z lákadiel pre turistov, ale aj mnoho domácich obyvateľov. Spája sa totiž s osobou thajského kráľa Mahá Vatčirálongkóna, ktorý je v krajine priam „bohom na zemi“ a ktorý miesto stále, hoci sporadicky, aj využíva.

Letný palác Bang Pa-In je však zároveň skvelou ukážkou fúzie kultúr a prenikania rôznorodých vplyvov aj do kedysi pomerne konzistentnej a veľmi tradičnej krajiny.
Hoci prvé kamene boli položené už v roku 1632, o podobu väčšiny dnešných budov sa postaral až kráľ Mongkut v polovici 19. storočia a následne jeho nástupca v poslednej štvrtine 19. storočia.
Filmový či knižný príbeh o britskej guvernantke z Európy, slabosť pre ktorú výrazne formovala aj kráľovský vkus thajského panovníka Mongkuta, si možno pamätá nejeden z nás.
Na samotnom mieste však nepochybne zaskočí, keď čínsku pagodu strieda čínsky minipalác s doďaleka žiariacimi žltými strechami či thajský pavilón postavený uprostred malého jazierka a následne sa k nim pridá mohutné kráľovské sídlo v koloniálnom európskom štýle.
Iba pár stoviek metrov za bránami komplexu paláca sa tiež nachádza gotický budhistický kostol. Čítate správne – kostol s výraznými prvkami európskej architektúry: Akurát za dverami sa namiesto kresťanského oltára na vás zamyslene zadíva socha Budhu v tureckom sede.
Ayutthaya je jednoducho miesto, ktoré sa oplatí vidieť, ak plánujete navštíviť thajskú krajinu. A nie je jediné. O tých ďalších však až nabudúce. Zaslúžia si priestor.

Ayutthaya
Mesto dostalo názov podľa indického Ayodhya a celý jeho názov znie Phra Nakhon Si Ayutthaya (vo voľnom preklade významné kráľovské mesto).
V časoch najväčšej slávy v ňom žilo až milión ľudí, zničené bolo barmskou armádou v roku 1767, čo spôsobilo chaos a úpadok celého vtedajšieho Siamského kráľovstva.
Dnes v ňom žije zhruba 60-tisíc ľudí a je predovšetkým historickým pamätníkom a turistickým lákadlom pre bohatosť a rôznorodosť pamiatok a monumentov, ktoré v ňom nájdete.
Ako sa dostať do Ayutthaye
Vzhľadom na malú vzdialenosť od Bangkoku je spojenie pomerne jednoduché. Jedna z možností je prenajať si auto a vyraziť do historického mesta „po vlastnej línii“.
Ubytovanie je dostupné a za pomerne rozumné ceny. V Ayutthayi sa oplatí stráviť aspoň jednu noc a nechať si dostatok času na návštevu jednotlivých pamiatok.
Druhá možnosť je cesta vlakom. Trvá zhruba dve hodiny a prináša aj zážitok lokálneho cestovania s domácimi.
Zabezpečte si radšej sedadlo s čalúnením – zaplatíte zhruba 65 thajských bahtov, čo sú asi dve eurá. Bez čalúnenia na drevenej lavici 30 bahtov.
Medzi bývalou a súčasnou metropolou Thajska funguje tiež lodné spojenie. Prostredníctvom cestovnej agentúry si môžete zarezervovať výlet loďou z Bangkoku do Ayutthaye a späť. Cena je zhruba od 50 eur na osobu.