Zatvorené úrady, nekonečné čakanie na voľný termín: brazílsky fotograf a jeho snúbenica sa márne pokúšali vstúpiť do manželstva v Dubline, kde žijú.
Nízkonákladový let do Málagy, cesta autobusom – a snúbenci sa ocitli v Gibraltáre, kde pred portrétom britskej kráľovnej posvätili svoj zväzok.
„Najrýchlejším spôsobom, ako sa dnes oženiť, je ísť do Gibraltáru,“ hovorí Miani ťažko zadržiavajúc slzy radosti nad tým, že sa on a Natalia Senna Alvezová konečne stali manželom a manželkou.
Pasy, rodné listy a najmenej jedna noc strávená na gibraltárskom území: to je všetko, čo je potrebné k uzavretiu manželstva v Gibraltáre, ktorý od začiatku epidémie ponecháva svoje hranice otvorené. Po návrate domov stačí zaregistrovať sobáš na príslušných úradoch.
„Je to úplné šialenstvo. Nemáme dosť voľných termínov ani miest, aby sme mohli vyhovieť dopytu,“ uvádza Leanne Hindleová, riaditeľka agentúry Marry Abroad Simply organizujúcej svadby.
Medzi mladými manželmi je veľa párov rôznych národností, ktoré majú vzťah na diaľku a nemôžu sa navštevovať kvôli reštrikciám spojeným s pandémiou.
Všetci sa so sobášom ponáhľajú, často z najrôznejších dôvodov, hovorí Hindleová a ako príklad uvádza ženu a muža, ktorých zdravotné poistenie kryje náklady na drahé umelé oplodnenie len v tom prípade, že sa stanú manželmi.
Bežné sú aj prípady, keď jeden zo snúbencov dostane pracovnú ponuku v cudzine a môže tam odísť s partnerom jedine vtedy, keď sa oficiálne vezmú.
„Je to dojemné,“ hovorí Hindleová. Niektorí sa vezmú v Gibraltáre jednoducho len preto, aby mohli rozprávať vnúčatám, že mali svadbu v čase Covidu.
Američan Scott Gerow stretol v januári 2020 v Petrohrade Rusku Káťu. Po pol roku musel odísť do Spojených štátov a medzi oboma milencami zrazu stáli tisíce kilometrov. Kvôli reštrikciám v oboch krajinách sa nemohli ani navštíviť.
Ich svadba v čarovnej botanickej záhrade v Gibraltáre umožnila skoncovať s týmto bolestivým odlúčením a Káťa mohla prísť za svojím manželom do Spojených štátov.
Gibraltár má menej reštriktívne predpisy ohľadne nosenie rúška aj počtu osôb, ktoré sa môžu schádzať. Prvého mŕtveho registroval až začiatkom novembra.
Priťahuje páry tiež zo susedného Španielska, uvádza usporiadateľ svadieb zo spoločnosti Rock Occasions.
Väčšina párov má svadbu bez rodiny, pretože cesta sem je drahá, ale mnohí využijú počítače či telefóny, aby svojim blízkym obrad sprostredkovali.
„Boli sme sami, bez priateľov a bez rodiny. Bolo to naozaj ťažké,“ priznáva kanadská zdravotná sestra Liza Ursiniová, ktorá sa v októbri vydala za Španiela, ktorý potom za ňou mohol odísť do Quebecu.
Podobne ako Las Vegas, aj Gibraltár sa stal miestom pre páry túžiace po sobáši odvtedy, čo tu John Lennon v roku 1969 nasadil snubný prsteň Yoko Ono. Táto udalosť sa stala nesmrteľnou vďaka fotografii manželov pred obrovskou gibraltárskou skalou.
Do kancelárie úradu povoľujúceho manželstvá v Gibraltáre prichádzajú denne nové žiadosti o uzavretie manželstva. To robí radosť šéfovi vlády britského územia Fabiánovi Picardovi. Ten sa raduje z toho, že Gibraltár, na ktorý si robí Španielsko nároky, je uznávaný ako miesto, kde vládne viac láska ako rozdelenie.