Asi 4,3 kilometre dlhú a 76 metrov širokú aleju, ktorá spája chrám Karnak s chrámom Luxor, odkryli v starovekom meste Théby a obsahuje sfingy a sochy s baraními hlavami zoradené na oboch stranách, informuje ABC News.
Egypt sa v posledných rokoch snaží oživiť svoj ochromený turizmus, ktorý počas pandémie COVID-19 zaznamenal ešte výraznejší pokles, a tak zintenzívnil podporu odkrývania svojich archeologických klenotov.
Na prilákanie pozornosti slúžil aj vlaňajší okázalý „kráľovský sprievod" 22 múmií ulicami Káhiry, ktoré prevážali do novootvoreného múzea.
Výstavba Uličky Sfíng sa začala počas éry Novej ríše a bola dokončená za vlády vládcu 30. dynastie Nachtnebefa I. (380–362 pred Kristom), ale v priebehu storočí ju pochovali vrstvy piesku.
„Množstvo sutiny, ktoré sa odstránilo v priebehu desaťročí, bolo až 8 metrov vysoké. Každá vrstva piesku nám rozpráva príbeh o tejto ulici,“ povedal ABC News Mostafa el-Sagheer, vedúci karnackého oddelenia starožitností, ktorý dohliadal na projekt vykopávky.
Prvá stopa ulice sa našla v roku 1949, keď egyptský archeológ Mohammed Zakaria Ghoneim objavil v blízkosti chrámu v Luxore osem sôch, povedal el-Sagheer, pričom ďalších 17 sôch odkryli vedci v rokoch 1958 až 1961 a 55 ďalších vyhrabali od roku 1961 do roku 1964.
V rokoch 1984 až 2000 sa definitívne určila celá trasa chodníka, pričom odkrytie cesty už mali na starosti bagre.
Kvôli Uličke sfíng sa museli zbúrať stovky domov, mešít aj 115-ročný evanjelický kostol.
Politické nepokoje, ktoré nasledovali po povstaní v Egypte v roku 2011 však úsilie o dokončenie projektu skomplikovali a zastavili ho na niekoľko rokov. Práce sa obnovili až v roku 2017.
„Od roku 2017 do roku 2021 sa vykopalo posledných 20 alebo 25 % cesty,“ povedal el-Sagheer.
Väčšina z pôvodných 1057 sôch v Uličke sfíng lici sa obnovila. Sú rozdelené do troch skupín podľa tvarov. Prvým je telo leva s baraňou hlavou, druhým tvarom je celá socha barana a tretím tvarom, ktorý je tu najviac zastúpený, je tvar sfingy, teda telo leva a ľudská hlava.