Galapágy - súostrovie pustoty a života

, 04.07.2012 10:25
Galapágy
Galapágy sú cestovateľským snom ľudí z celého sveta. Epandujúci turizmus však miestne zvieratá aj ohrozuje. Autor: , ,

Galapágy, cestovateľský sen Európanov, Američanov či Japoncov. Súostrovie konfliktu záujmov vedcov, podnikavcov a turistov lačných po zážitkoch. Keď na ne prídu, nestíhajú si pretierať oči od prekvapenia. Uprostred Tichého oceánu, v blízkosti rovníka je vzduch horúci a more studené, niektoré ostrovy kypia bohatstvom, inde už vymreté podoby života, iné pripomínajú mesačnú krajinu.

Galapágy sú stále unikátne. Možno už iba na ostrove Bartolomé uvidí súčasník to, čo český botanik Jiří Hager na sklonku osemdesiatych rokov 20. storočia. Autor skvelej knihy o Galapágoch nazval Bartolomé hviezdou pustoty. Oprávnene. Nehostinná sopečná krajina, kde za bezvetria vládne kozmické ticho spytujúce ľudské svedomie – úžasný priestor pokory. Človek je tu odrazu ničotný a ak nikde inde, tak na Bartolomé sa ho celkom iste zmocní pocit rešpektu pred autoritou planéty, vesmíru. Takto by mohol skončiť život po katastrofe a takto sa zrejme po nej začínal.

Charles Darwin priplával na Galapágy v roku 1835 a všimol si to, čo iní Európania pred ním prehliadali. Našiel tu pinky, leguány a korytnačky, aké nikde inde na planéte nežijú. Všetky mali nejaké spoločné črty s druhmi, ktoré pozoroval na pevnine v Južnej Amerike vzdialenej od Galapág tisíc kilometrov. Objavil to, čomu dnes biológovia hovoria miestne variácie.

Na Galapágoch žije napríklad trinásť druhov piniek, ktoré sa prispôsobili jednotlivým biotopom. Museli sa prispôsobiť, ak chceli prežiť. Niektoré majú rôzne zohnuté zobáky, podľa toho, akým druhom potravy sa živia. Kaktusové pinky sa napríklad naučili nabodávať hmyz s odlomenými tŕňmi kaktusov. Naozaj obdivuhodná prispôsobivosť. Vyvolaná životom samým.

Desať rokov po návrate zo štvorročnej expedície na plachetnici Beagle začal Darwin formulovať svoje biogeografické a evolučné zámery. Osou jeho evolučnej teórie vzniku a vývoja druhov sa stala myšlienka, že vývoj v prírode posúva prirodzený výber. Nikde inde ho nemožno vidieť v takej priezračnej podobe ako na Galapágoch.

Ešte stále ho možno vidieť. Aj keď expandujúci turizmus Galapágy ohrozuje. Súostrovie je atrakciou, ktorú si chcú odfajknúť tisíce lovcov zážitkov. Niektoré ostrovy ako Rabida, kde žijú kolónie uškatcov, sú maličké. Veď čo je to päť štvorcových kilometrov. Červenkastý piesok jemný ako antuka, na oblohe fregatky, majestátne pelikány a vo vode Európania s tuleňmi. Obrovské zvieratá plávajú v nebezpečnej blízkosti a vyháňajú votrelcov, ktorí prišli hľadať adrenalínový zážitok.

Nechajme zvieratá žiť, nechajme Galapágy, ktoré sú jedinečným živým pamätníkom evolúcie planéty, prírodovedcom. Musíme mierniť svoj apetít poznania. V mene zachovania pôvodných foriem života. Ako ľahko sa to hovorí tomu, kto sa dotkol Galapág.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk