Od pobrežia mierime do pohoria Taurus, ktoré je často krásnou, ale vzdialenou fotogenickou kulisou dovolenkových záberov. Turecko pritom ponúka vyše 40 národných parkov, päť z nich sa nachádza v provincii Antalya. „Dovolenkári, ktorí vyhľadávajú dobrodružstvo a chcú si svoj pobyt poriadne okoreniť, by mali navštíviť Národný park Köprülü,“ odporúča Alica Šipošová, hovorkyňa CK Kartago tours a dodáva: „Jeho čarovné zákutia sa dajú obzerať naozaj netradične – zo sedadla terénnej buginy, na korbe monster trucku alebo z raftu.“
Vyrážame na turecké safari
V okamihu, ako vystúpime z minivanu v oblasti Köprülü, vzdialenej vyše hodiny cesty od Antalye, sa všetkým rozžiaria oči. Pred nami stojí obrovský monster truck, presne taký, aký poznáme z videí na youtube. Po zvedavej prvej obhliadke sa cez mohutné kolesá vyškriabeme na jeho korbu a vyrážame. Už samotný presun na safari je sprevádzaný výkrikmi aj kŕčovitým stískaním železnej korby. Blato a voda prská na všetky strany a šofér nás nešetrí. Po pár kilometroch jazdy je víťazom ten, kto si obliekol plavky. Ja som to nebola.
V mieste štartu safari čakajú malé terénne buginy na svoje posádky. Po rýchlokurze riadenia sa rozdeľujeme do dvojíc – jeden šofér a jeden spolujazdec. Volím možnosť B, som spolujazdec. Prvé 2–3 kilometre sa zoznamujeme s naším vozidlom. Nie je to nič náročné, na jeho ovládanie stačí plyn, brzda a odvaha. A tej máme viac než ostatní – stabilne sa držíme na čele našej výpravy. S nohou na plyne sa neohrozene derieme prašnými cestami plnými hlbokých mlák, razíme si cestu píniovým lesom, prefrčíme popri skalných previsoch, očami zablúdime k brehu rieky Koprucay. Spod kolies strieka blato a jeho mazľavé kúsky sa lepia na naše telá, dostávajú sa všade, dokonca aj do úst. A to ich máme prekryté ochrannou šatkou.
Cesta naprieč parkom je dlhá 20 kilometrov a zvládneme ju za niečo vyše 40 minút. Adrenalín v krvi šliape na plné obrátky, upokojí nás až studená sprcha v cieli. Keď už sme zbavení nánosov bahna, dokážeme si jasnejšie vybaviť detaily nášho prvého tureckého safari a všetkého, čo sme počas neho videli – bola to paráda.
V Köprülü letia aj bojkovia
Kráčame smerom k rieke Koprucay, keď sa pred nami objaví vysoký červený rebrík. Železné schodíky vedú na malú plošinku ukrytú v korune stromu, odkiaľ nás čaká „skok do neznáma“. Národný park Köprülü ponúka niekoľko ziplineových zjazdov, kedy zavesení na lane „preletíte“ ponad stromy, rieku alebo pretnete hlboký kaňon.
Ako zipline začiatočníci volíme dráhu vo výške deväť metrov nad zemou, ktorá je skvelým tréningovým centrom pre náročnejšie zjazdy, spúšťanie na nej zvládnu aj menšie deti. V našej deväťčlennej skupinke dospelých sa práve táto dráha stala pre niektorých ich veľkou zipline premiérou, ktorú po krátkom okúňaní sa a dôkladnej inštruktáži napokon zvládli. A po prvom pokuse si ju aj najväčší bojkovia s nadšením zopakovali.
„Ak vám zipline zachutí o čosi viac, Turecko ponúka skutočnú lahôdku. Takisto sa nachádza v Köprülü, v kaňone Tazi a pýši sa prívlastkom najdlhší zipline Európy,“ láka Šipošová. Jeho dĺžka je 1 960 metrov, pričom výška v niektorých miestach dosahuje úctyhodných 410 metrov. Rýchlosť, ktorou túto vzdialenosť naprieč kaňonom preletíte, sa pohybuje od 60 do 120 kilometrov za hodinu a zavesení na lane sa kocháte pohľadom na jednu z najdokonalejších prírodných krás Turecka.
Rafting po slovensky
„Spomedzi všetkých národných parkov je práve Köprülü najvyhľadávanejším miestom medzi milovníkmi raftingu,“ prezrádza Alica Šipošová. Štrnásť kilometrov dlhá cesta po spenených perejach rieky Koprucay je označovaná za jednu z najkrajších vodných trás v Turecku. Bol by hriech nezažiť ju na vlastnej koži.
Bez názvu raftovacieho tímu sa na vodu nejde, od nášho tureckého inštruktora tak dostávame hneď na úvod názov Dream Team. Následne si už jeho šesť členov oblieka neoprény, keďže teplota vody v rieke dosahuje okolo 15 stupňov Celzia, na plavky môžeme zabudnúť. Berieme prilby, vesty aj veslá a počúvame inštruktáž. Dozvedáme sa aj to, do akej polohy sa treba dostať v prípade, že sa raft prevráti a nás začne unášať prúd. V hlave sa mi rozsvieti malá kontrolka: „Nebudem zápas tímu s riekou Koprucay predsa len pozorovať z brehu?“ Ale to už inštruktor rázne velí na odchod. Poslušne sa chopím raftu a vlečiem sa k vode.
Čítajte viac Letisko v tureckej Antalyi: Plechovka piva 10 eur, hotdog 9,50 eura
Stačilo pár úvodných minút a obavy strieda radosť. Rieka začína príjemne klokotať, neskôr soptiť a my dostávame zozadu jasné pokyny: „Doprava, doľava a vpred.“ Áno, náš turecký inštruktor ich veľmi jasne vyslovuje po slovensky… Dôvod? Ako so smiechom prezrádza, jeho láska s peknou Poľkou sa síce skončila, ale talent na slovanské jazyky mu zostal. Skvelé!
Náš úsek, ktorý na rieke splavujeme, je dlhý 9 kilometrov. Počas nich bojujeme s perejami, z raftu obdivujeme pozostatky rímskych stavieb starých 2000 rokov, zastavujeme pri jaskyni v skalách aj na pokojnom mieste, kde tyrkysová voda láka k odvážnemu skoku do hlbočiny. Z nášho tímu sa na niečo také odhodlá len inštruktor. Predsa len, mierna teplota vody nie je tým najpresvedčivejším argumentom.
Po takmer hodine pádlovania sme v cieli. Prúd nás odmení za námahu a sám nás dopraví k brehu. Končíme. Raft vyťahujeme z rieky a ukrytí v jeho tieni sa zhodujeme – zážitok na rieke bol jedným z top okamihov celého pobytu. „Pre Slovákov je Turecko stále najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou a nič na tom nemení ani fakt, že krajinu vo februári zasiahlo zemetrasenie. Na tureckú riviéru nemalo žiaden vplyv. Dovolenkárov tak tradične čaká nielen teplé a priezračné more, ale aj množstvo aktivít, ktoré ponúkajú skvelé rodinné dobrodružstvo,“ uzatvára Šipošová