Podobné veľké skupiny spoločne s horolezcami, ktorí sa snažia o výstup bez kyslíkových bômb, vytvárajú tento rok na najvyššom vrchole sveta potenciálne „toxickú zmes“, napísal päťnásobný pokoriteľ Everestu Mosedale koncom apríla na Facebooku.
Nepál sa tento rok chystá na rušnú a zrejme nebezpečnú sezónu, pretože vláda vydala rekordne vysoký počet kvót pre cudzincov – 371. To je najviac od roku 1953.
800 ľudí za 3 dni
Pripočítajte k tomu ešte nepálskych šerpov, a ten počet vyletí až na 800. Úrady už varovali, že na ľadových svahoch môžu nastať s nástupom mája situácie podobné dopravným zápcham, keď sa trochu zmierni silný vietor okolo hory a umožní horolezcom vystúpiť na vrchol vo výške 8 848 metrov nad morom.
„Priemerne sú tu počas každej lezeckej sezóny tri alebo štyri dobré dni, keď vhodné počasie umožní bezpečný výstup na vrchol,“ hovorí šerpa Ang Cering, ktorý je predsedom Nepálskeho horolezeckého zväzu. „Keď sa počas týchto pár dní pokúsi dostať na vrchol 800 horolezcov, môže to byť problematické,“ citoval ho denník.
Medzitým sa neustále rozrastá základný tábor pod Everestom – stanové mestečko, kde horolezci niekoľko týždňov žijú, aby sa aklimatizovali na vyššiu nadmorskú výšku.
Čím ďalej, tým viac lezcov aj turistov sem lieta vrtuľníkom na jednodenný výlet, a niektorí si dokonca doprajú raňajky so šampanským a úchvatným výhľadom.
Bezpečnosť je neustálou témou rozhovorov, klebiet aj nepodložených legiend kolujúcich po tábore, ktorý je domovom viac ako 1 500 dobrovoľných zdravotníkov, členov podporných tímov a samotných horolezcov.
„Samozrejme, že si robíme obavy z tých vysokých čísel,“ hovorí šerpa Mingma Tenzi, ktorý už vystúpil na vrchol Everestu šesťkrát. „Naše rozhovory v základnom tábore sa často točia okolo toho, čo robiť, keď sa objavia problémy s príliš veľkou prevádzkou na Evereste.“
V zóne smrti
V poslednom roku sa napríklad so svojimi klientmi nútene zdržali počas výstupu na summit o štyri hodiny – vrátane hodinového čakania pod Hillaryho schodmi.
Vo výške 8 808 metrov je táto pasáž hlboko v takzvanej zóne smrti, kde môže byť riedky vzduch v kombinácii s vysokou nadmorskou výškou obzvlášť nebezpečný. Dvaja z jeho klientov nakoniec prišli o prsty na nohách kvôli omrzlinám.
Pretože sa človek pohybuje pomaly a trávi veľa času čakaním a státím na mieste, zvyšuje sa riziko, že telo v týchto extrémnych podmienkach prechladne a bude náchylné na omrzliny.
A ďalším problémom je, že každá minúta čakania a mučivo pomalého postupu znižuje množstvo drahocenného kyslíka vo fľaši.
Tragické počty
Obavy z bezpečnostných problémov a ekologických následkov davových výstupov na Everest pritiahli celosvetovú pozornosť v roku 2012, keď nemecký horolezec zverejnil fotografiu „ľudského hada“, ktorý tvorilo približne 600 horolezcov posúvajúcich sa k výstupu.
V tom roku na Evereste zahynulo 11 ľudí vrátane troch nepálskych šerpov.
V rokoch 2014 a 2015 však nasledovali ešte väčšie tragédie. Najprv to bola smrť 16 šerpov kvôli padajúcemu ľadu, o rok neskôr potom lavína spôsobená zemetrasením, ktorá na Evereste zabila 18 ľudí.
Tieto nešťastia zasadili značnú ranu nepálskej ekonomike. Emisné kvóty na výstup na Everest vynášajú totiž odhadom 4,5 milióna dolárov, avšak ďalšie zisky pre hotely, sprievodcov, nosičov a dopravné firmy sú podstatne vyššie.