Heslo: Kikirikí! Bez neho si v Grossarltale nezalyžujete

, 05.02.2018 07:00
Skikeriki, lyžiar, lyžovačka
Lyžovanie pri východe slnka - Skikeriki - v regióne Grossarltal. Autor:

Zaujíma vás, ako ste na tom v porovnaní s Mikaelou Shiffrinovou, najlepšou lyžiarkou sveta? Skorý budíček, prázdny alpský svah a inteligentné dátové okuliare vám takéto porovnanie umožnia.

Je ráno, pár minút po siedmej a my v plnom lyžiarskom výstroji prikladáme čipové karty na turniket. Nič sa nedeje. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa ozve náš sprievodca Thomas: „Do lanovky sa dostanete iba na heslo. Zakričte kikirikí!“

Z hrdiel pätice dospelých ľudí sa neochotne ozve nesmelé kikirikí. „To je slabé, musíte hlasnejšie,“ opäť zasiahne. Nadýchneme sa a naše zborové zvolanie pretne ticho nad rakúskym strediskom Grossarltal. Funguje to. Obsluha lanovky sa na nás usmeje a stláča zelený gombík. Nastupujeme.

Vyvezieme sa do výšky takmer 2 000 metrov nad morom. Ranné šero sa pomaly trhá a štíty Álp sa jasne týčia navôkol. Thomas mieri prstom na Grossglockner. Pomaly sa spúšťame pár metrov nižšie. Niečo po pol ôsmej vychádza slnko. Jeho lúče sa odrážajú v kryštálikoch snehu a my sa užasnutí púšťame dolu svahom. Nádhera! Po pár sekundách už letíme bielou prázdnotou, pred nami ani živáčika.

So spolkom Berg–Gesund sme sa vybrali na túru...
So spolkom Berg–Gesund sme sa vybrali na túru na snežniciach na chatu Loosbühelalm. Autor: SKI AMADÉ

Do deviatej, než sa na zjazdovku vyvezú ospalí lyžiari, stihneme päť či šesť jázd. Lyžovačka v malej skupine s prvým kohútím zakikiríkaním zvaná Skikeriki je v oblasti Ski amadé, do ktorej patrí aj región Grossarltal, žiadanou atrakciou. Aj preto si ju treba na stránke objednať s istým predstihom.

Ja kontra Shiffrinová

Romantika prázdnych svahov je jedna vec, dravosť moderných technológií druhá. A tie stihli doraziť aj medzi lyžiarov. Počas cesty lanovkou na vrchol dostaneme do rúk dátové lyžiarske okuliare. S ich nastavením nám pomáha Thomas, predsa len sa s okuliarmi treba chvíľu pohrať.

Dátové okuliare nás upozornili na možnosť...
Dátové okuliare nás upozornili na možnosť fotografovania sa pred automatickým objektívom na peknej vyhliadke. Zábery sme si následne našli na stránke strediska. Autor: Nina Bacharová, Pravda.sk

Keď vystúpim z lanovky, som už pripravená. „O 50 metrov nižšie je horská chata s možnosťou stravovania.“ „Na vedľajšom svahu je najkrajšia vyhliadka, dostanete sa tam…“ Aktuálne informácie o najväčšej lyžiarskej oblasti Rakúska plus navigačné pokyny sa zobrazujú v pravom dolnom rohu okuliarov na malej obrazovke. V spleti 760 kilometrov zjazdoviek Ski amadé sa celkom hodia.

Viac ako navigácia ma však potešila iná schopnosť inteligentného zariadenia. Počas jázd mi meralo najvyššiu rýchlosť. Moja kikirikí lyžovačka sa tak niesla v znamení pretekov samej so sebou. Prázdne svahy nad dedinou Grossarl, patriacej do lyžiarskeho regiónu Grossarltal, mi umožňovali otestovať vlastnú odvahu.

Prvá jazda – žiadna sláva. Len lenivo som sa prehupla cez tridsiatku. Moja rýchlosť však narastala s každým ďalším zjazdom, až som sa dostala na svoju hranicu – 47 kilometrov za hodinu.

Skvelé jedlo vo výške 2 700 metrov nad morom.
Skvelé jedlo vo výške 2 700 metrov nad morom. Autor: SKI AMADÉ

Na obede som túžila svoj výkon porovnať s ostatnými. Nebolo s kým. Na okuliaroch mali nastavené automatické vypnutie pri rýchlosti vyššej ako 20 km/h, kvôli bezpečnosti. Nič to. Na youtube som vyťukala meno Mikaely Shiffrinovej, aktuálne najlepšej lyžiarky sveta a čakala na moment, keď sa na obrazovke objaví políčko s jej rýchlosťou zjazdu. 128 kilometrov za hodinu! Ups… Funkciu merania rýchlosti som si vypla.

Premiéra na snežniciach

V údolí Ellmautal, pár kilometrov za Grossarlom, nás už netrpezlivo vyzeral horský vodca zo spolku Berg–Gesund. Čakal nás výlet na snežniciach na chatu Loosbühelalm, do výšky 1 769 metrov nad morom. Niečo také som mala absolvovať po prvý raz.

Na horskej chate nechýbala harmonika.
Na horskej chate nechýbala harmonika. Autor: Nina Bacharová, Pravda.sk

Prevýšenie okolo 500 metrov a cesta dlhá dve hodiny. Keď som sa nášho sprievodcu opýtala, či ide o ťažkú túru, s úsmevom odpovedal, že ju už zvládla aj 94–ročná turistka. To ma povzbudilo. Cestička sa kľukatila, bola čoraz strmšia. Výhľad na okolité vrcholy hôr Vysoké a Nízke Taury čoraz krajší.

Princíp chôdze na snežniciach sa dá zvládnuť po pár krokoch, výraznou pomocou sú paličky. Mojou výhodou bolo, že som si obula dobré a kilometrami preverené turistické topánky. Tí, čo také šťastie nemali, začali mať problémy. Snežnice sa totiž pripínajú o pätu a práve na tomto mieste dokážu narobiť veľké problémy – bolestivé otlaky.

Koho snežnice nelákajú, môže so spolkom Berg–Gesund vyskúšať iné zimné atrakcie. Fitnesturistiku s cvičením na snehu, lezenie v ľade a prechod zamrznutých vodopádov.

Hostina z klobúka

Vchod do chaty Loosbühelalm osvetľovali plamene vatry, na hory sadala tma. Príjemne unavení túrou sme sa tešili na „jedlo z klobúka“.

Po túre na snežniciach sme ochutnali „jedlo z...
Po túre na snežniciach sme ochutnali „jedlo z klobúka“. Autor: Nina Bacharová, Pravda.sk

Čašník pred nás položil na tenké plátky pokrájané kúsky mäsa. Potom priniesol dva horúce čierne hrnce v tvare klobúka, pod ktorými plápolal oheň. Na hrncoch boli zárezy, aby sa na ne prichytili jemné kúsky mäsa.

Tie sa na klobúku opekali. Šťava z nich sa hromadila v dolnej časti hrnca, kam sa prilieval vývar. Mäso sa tak mohlo nielen opekať, ale aj variť. „Klobúkový“ hrniec má síce pôvodný domov v Mongolsku, už dávno sa však udomácnil v Rakúsku aj susednom Švajčiarsku.

Aby čakanie na hostinu ubehlo rýchlejšie, v chate sa ochutnával Zirbenschnaps – domáca pálenka z mladých šišiek borovice limby. Zo stromov, ktoré rastú vysoko v Alpách, sa začiatkom jari ručne zbierajú mladé šišky. Následne sa pokrájané pridávajú do alkoholu a nechávajú sa niekoľko týždňov lúhovať.

Centrum dediny Grossarl je počas noci...
Centrum dediny Grossarl je počas noci romanticky vysvietené. Autor: SKI AMADÉ

Zirbenschnaps chutil výborne. K pálenke sa veľmi rýchlo pridružila harmonika a spev rakúskych ľudoviek. Príjemná trojkombinácia nás na chate Loosbühelalm udržala do noci.

Ten najlepší zážitok večera však iba prišiel. Od domácich sme dostali čelovku, drevené sane a stručné inštrukcie, ako ich ovládať. Kľukatá cesta, po ktorej sme sa štverali dve hodiny na snežniciach, zrazu vyzerala celkom inak. Po pätnástich minútach nadšeného výskania sme sa všetci bez ujmy dopravili do údolia Ellmautal.

Cestou mikrobusom späť do Grossarlu sme sa spoza okien ešte pozreli na vysvietený drevený betlehem a utešené námestie, kde sa v decembri konajú vianočné trhy. Na nočnú prechádzku centrom nám však sily nezostali. Nadnes už toho bolo dosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Alpy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk