Počiatky člnkovania na Štrbskom plese siahajú do roku 1873, keď si zakladateľ Štrbského Plesa Jozef Szentiványi postavil na južnom brehu jazera poľovnícku chatku a prístavné mólo s člnkovaním sprístupnil verejnosti.
V roku 1984 ho zakázali, obnoviť túto pre Pleso tradičnú atrakciu sa opäť podarilo až pred desiatimi rokmi na základe iniciatívy Obce Štrba a bývalých Tatranských lanových dráh.
Ako informovala hovorkyňa Tatry mountain resorts (TMR) Zuzana Fabiánová, súčasné plávajúce mólo je ukotvené približne v rovnakých miestach, kde ho v minulosti vybudovali.
Dnes sa po hladine plesa premáva vyše dvadsať drevených člnov, ktoré počas minuloročnej letnej sezóny spravili rekord.
„Vyplavili sme člny 5 500-krát a odviezli viac ako osemnásťtisíc pasažierov. Aj preto sme tento rok pripravili novinku v podobe člna s preskleným dnom a vymenili sme všetky plastové člny za nové – drevené,“ uviedla area manažér TMR Petra Jánošová.
Presklený čln umožňuje pasažierom pozorovať faunu a flóru 26 metrov hlbokého Štrbského plesa, ktoré ukrýva pod hladinou množstvo živočíchov a rastlín.
Návštevníci sa môžu počas člnkovania pokochať končiarmi Soliska, Patrie, Štrbského štítu či Furkotského hrebeňa.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
S člnkovaním po jazere súvisí aj obnovenie tradície tzv. Benátskych nocí ako výnimočných kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré sa zrodili v 30-tych rokoch minulého storočia.
Jazero je morénového typu a je druhým najväčším jazerom vo Vysokých Tatrách s dĺžkou 640 m a šírkou 600 m. Takmer polovicu roka je pleso pokryté ľadom.
Jazero Štrbské pleso patrí do piateho stupňa ochrany a jeho prevádzkovanie podlieha prísnym opatreniam.
Počas člnkovania je zakázané chytanie a kŕmenie rýb a divých kačíc, fajčiť, kričať a hádzať odpadky do plesa. Zakázané je aj kúpanie a skákanie z člnov do plesa.