Súčasťou podujatia bolo aj oceňovanie ľudí, ktorí zohrali významnú úlohu počas jeho doterajšej existencie.
Uznania sa in memoriam dostalo historikovi Ivanovi Bohušovi st., ktorý bol zakladateľom Múzea TANAP-u. Cenu za dlhoročnú prácu, zásluhy a rozvoj TANAP-u prevzal bývalý riaditeľ ŠL TANAP-u Mikuláš Michelčík, ocenení boli i dvanásti dlhoroční bývalí i súčasní zamestnanci.
Najstarší a najväčší národný park na Slovensku vznikol 1. januára 1949, keď Slovenská národná rada prijala zákon o TANAP-e.
Územie národného parku spočiatku obhospodarovali viaceré organizácie lesného hospodárstva, medzi ktorými zohrával dominantnú úlohu Lesný závod Vysoké Tatry.
Od roku 1952 to je Správa TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici. V tom istom roku bolo územie TANAP-u rozdelené na štyri zóny: prísna rezervácia, čiastočná rezervácia, intravilány tatranských osád a obrábané poľnohospodárske pozemky.
Pásli sa tu tisíce kusov oviec a rožného dobytka, územie sa využívalo na ťažbu stavebných materiálov a mnohé ďalšie aktivity.
„Naplniť ideu ochrany územia v takejto situácii nebolo vôbec jednoduché, o čom svedčí aj fakt, že pre nesúhlas vlastníkov pozemkov i viacerých vtedajších autorít nebola k územiu Tatranského národného parku pričlenená prevažná časť Západných Tatier, ktorá sa spolu s priľahlou časťou Podtatranskej kotliny stala ochranným pásmom TANAP-u. Aj napriek tomu bolo vyhlásenie TANAP-u prelomovým krokom, ktorý položil základ veľkoplošnej ochrany prírody na Slovensku,“ uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian.
15. februára 1993 získali Tatry certifikát Tatra Biosphere Reserve, čím Slovensko prihlásilo Tatry k programu UNESCO Človek a biosféra.
Schválením zákona o ochrane prírody č. 287/1994 sa zrušila pôvodná Správa TANAP-u. Jej nástupcom sa stali Štátne lesy TANAP-u, ktoré prevzali aj všetky jej kompetencie až do marca 1996, keď vznikla Správa národných parkov.
Dejiny najstaršieho a najväčšieho národného parku však ovplyvňovali nielen rozhodnutia ľudí, ale aj samotná príroda. Zásadným zlomom bola vetrová kalamita z 19. novembra 2004.
„O tom, čo sa vtedy udialo, si teraz s odstupom času dovolím povedať, že situácia nemusela dospieť do stavu polarizujúceho odbornú i laickú verejnosť. Najčerstvejším príkladom sú dôsledky povodňovej situácie z júla tohto roka,“ vyjadril Fabián, ktorý je presvedčený, že ak by mala široká odborná aj laická verejnosť väčšiu dôveru k lesníkom, tak tatranské lesy mohli dnes vyzerať lepšie.
Ako informovala Martina Petránová, koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u, poďakovali tiež Marekovi Kozovi a Adamovi Soukupovi, ktorí tento rok na jeseň uhasili požiar v kaplnke na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou.
Vďaka ich rýchlemu zásahu sa podarilo zabrániť rozsiahlym škodám, ktoré mohol oheň spôsobiť. Účastníci konferencie si pripomenuli aj históriu obnovy lesa, verejnoprospešných činností a turistického značenia na území TANAP-u. Venovali sa aj botanickému i zoologickému výskumu a pokalamitnému vývoju lesa.