Aj cesta môže byť cieľ. Aspoň pre deti. Kde robia rodičia najväčšie chyby?

„Dôležité je zapojiť deti do plánovania túry, povedať im, čo ich čaká, ako sa tam dostanú a čo budú robiť,“ vysvetľuje horský záchranár Igor Žiak. Môže sa podľa neho stať, že do cieľa nedorazia, deti totiž turistiku vnímajú inak než dospelí. „Cieľ túry v podobe vrcholu či horskej chaty je pre dieťa úplne nepodstatný. Ide mu o spoločne strávený čas,“ skonštatoval. Treba podľa neho rátať s tým, že veľké turistické plány môžu skončiť po 20 minútach chôdze. Dodáva, že pri najmenších deťoch platí dvojnásobne, že cesta je cieľ. „Turistika je pre ne nudná. Takže by to mal byť zážitok spojený s dotykom, vôňou, s dobrým počasím a s ľahkým vyčerpaním. Už na začiatku ich nadopovať cukrom, ten počas túry spália,“ dodáva dlhoročný záchranár. Najväčšou odmenou je pochvala, okrem rodičov pozitívne pôsobí aj povzbudenie od náhodných turistov. Čoraz častejšie sa na chodníkoch objavujú rodičia s maličkými deťmi v nosičoch. V tejto súvislosti HZS upozorňuje, že dôležité je, aby turistika nebola módnym výstrelkom, ale súčasťou aktívneho života rodičov. Na túru sa treba dôsledne pripraviť, najmenší turisti by v nosiči nemali sedieť príliš dlho. Popri starostlivosti o ne by rodič nemal podľa horských záchranárov zabúdať ani sám na seba. „Je to ako v lietadle pri dekompresii. Najprv kyslíkovú masku nasadí rodič sebe, až potom svojmu dieťaťu,“ skonštatoval Žiak. Letná sezóna je v plnom prúde, HZS upozorňuje, že turistické chodníky sú plné, počasie v horách je vrtkavé, nebezpečné sú najmä búrky. Na túru je preto potrebné vyraziť skoro ráno a zavčas sa vrátiť späť. „Ísť do prírody by mala byť bežná vec, preto netreba z jedného výletu hneď urobiť výkon roka. Všetko s mierou,“ uzatvára Žiak.