„Od týchto organizmov sa neočakáva, že naplnia košíky hubárov a zasýtia hlad chutným pokrmom z nich. Ich význam a pridanú hodnotu vidí príroda inde. Okrem zabezpečovania kolobehu živín nám poskytujú svedectvo o dlhodobom vývoji lesného ekosystému bez výraznejších vplyvov človeka, v ktorom sa vyskytujú,“ objasnil mykológ.
Takzvané mŕtve drevo podľa neho vytvára pre drevoosídľujúce huby nevyhnutné podmienky pre život. Huby majú množstvo nevšedných tvarov, nečakaných farieb a často imitujú známe vône z nášho bežného života.
„Popritom nemôžeme zabúdať ani na mykorízne huby, tie vytvárajú obojstranne prospešný vzťah so stromami,“ vysvetľuje Peiger, ktorý je zároveň vedúcim Odboru vedy a výskumu Správy TANAP-u.
Zdôraznil, že výskum húb v pralesoch sa nedá porovnať s komerčným hubárčením. Mykológ sa zväčša pohybuje v náročnom strmom teréne s nebezpečnými prekážkami a stáva sa rovnocennou súčasťou prírody.
„Možno sa to nezdá, no chce to dobrú fyzickú kondíciu, skúsenosti, schopnosť orientovať sa v teréne a zapojenie prirodzených zmyslov, niekedy aj dostatočnú dávku odvahy. Nafotené fotografie a získané poznatky majú mimoriadnu cenu, sú zároveň časovou schránkou a pre diváka motiváciou prísť si na prednášku pozrieť fotografie húb a pralesov, ktoré nebývajú k nahliadnutiu až tak často,“ uzatvára Peiger.
Tatranskí výskumníci a múzejníci pripravia vždy raz za mesiac piatkové poobedie pre nadšencov prírody, histórie či kinematografie.