Divadlo, ktoré založil krátko pred rozpadom Sovietskeho zväzu slávny ruský klaun Jurij Kuklačov a v súčasnosti ho vedie spolu so svojimi synmi Dmitrijom a Vladimirom, sa nedávno otvorilo po tom, čo ho od základov až po strechu zrenovovali.
Len čo divák vstúpi do mačacieho divadla v centre Moskvy, dýchne na neho prostredie ešte pred začiatkom predstavenia. Mačky sú tu všade. Niektoré sledujú prichádzajúcich divákov z akýchsi lóží so sklenenými zábradliami, iné behajú po sále a popred javisko.
Zvonček zazvoní, opona sa dvíha a predstavenie sa začína: jedna mačka pochoduje na kolese, ktoré otáča klaun, iná sa drží zadnými labkami drevenej laty na kolieskach, kým ďalšie zvieratá sa zvrchu na to všetko pozerajú.
Mačky sa riadia inštinktom, ich drezúra je drina
V kúzelníckom čísle sprevádzanom údermi bubna vyčaruje klaun spod obrusa mačku ako králika z klobúka. Prevažne detské publikum ho odmení búrlivým potleskom. Ďalšie kúsky sú menej akrobatické, ale napriek tomu obdivuhodné a dosvedčujú, aké je ťažké tieto šelmičky drezírovať. „S mačkami pri každom predstavení vlastne improvizujeme,“ vysvetľuje tridsaťročný Vladimir Kuklačov, Jurijov mladší syn. „Mačky sa riadia najmä inštinktom, stále musíte pri nich stáť, pretože si tak trochu robia čo chcú,“ dodáva.
„Niektoré mačky scénu milujú, páči sa im, že priťahujú pozornosť, iné nemajú rady hluk či svetlo a nehybne sedia,“ konštatuje Vladimir Kuklačov. Tento bývalý baletný tanečník popisuje, ako potreboval celý rok, aby si na drezúru mačiek zvykol. „So psom je to jednoduchšie, raz mu ukážete, čo má robiť a je to v poriadku,“ hovorí.
Jeho otec Jurij, legendárny klaun, sa pustil do drezúry mačiek, aby sa odlíšil od konkurencie, a založil v roku 1990 mačacie divadlo. Zdá sa, že jeho voľba bola úspešná, súdiac podľa úspechu divadla na Kutuzovovej triede, ktoré sa stalo v Moskve pojmom.
Do divadla sa obuli ochrancovia zvierat
Pred rekonštrukciou divadla požadovali združenia na ochranu zvierať zákaz predstavenia s odôvodnením, že zvieratá v divadle sú týrané. Vladimir Kuklačov však tieto kritiky vyvrátil, keď nedávne kontroly dokázali, že práva zvierať v divadle nie sú nijako poškodzované.
„Veľmi sa mi páčili, ako mačky skákali, behali za loptou a robili piruety,“ vyhlasuje nadšene Darja Kalinovičová. Pri jednom predstavení býva na scéne dvadsať mačiek, ale divadlo ich má celú stovku.
Jednotlivé predstavenia majú také názvy, ako Mačací zlodej, Kocúr v čižmách, Luskáčik a myší kráľ či dokonca Labutie jazero. Predstavenia sa striedajú celý rok a zaisťujú ich striedavo tri tímy pod vedením otca Kuklačova a jeho dvoch synov.
Mačacie divadlo dosiahlo úspech aj v zahraničí, najmä vo Francúzsku, Kanade, Japonsku, Spojených štátoch a v Číne.