O piatej večer panuje v juhošpanielskej Granade ešte stále úmorná horúčava. Nad mnohými ulicami v centre sú síce vystreté plachty, ktoré trochu tienia a zmierňujú teplo sálajúce z kamenných stien i chodníkov, no miestni sa radšej schladia v klimatizovaných obchodoch. Najmä v čase, keď v každom výklade svieti nápis „Rebajas“ (zľavy). Inak si však turista známky ekonomickej krízy, v ktorej sa má Španielsko zmietať, vôbec nevšimne.
Ak nepodľahne lákaniu na zľavy aj on a zvábia ho skôr zákutia polovyschnutej rieky Darro, odmenia ho už zaujímavé fasády domov a palácov pri jej brehoch. Tie sa striedajú s arabskými obchodíkmi, ktoré predávajú exotické šatky či koberce. Kto by sa však zdržoval obchodmi, keď ho čaká malebná maurská štvrť Albaicín?
Duende na počkanie?
V oknách niektorých domov visia mnohosľubné reklamy na ohnivé flamenco. Či sa však turista naozaj dočká duende, akejsi tajomnej inšpirácie, ktorá aj jednoduché tanečno-spevácke predstavenie premení na nezabudnuteľný zážitok, je vo hviezdach. Skeptik tuší, že v avizovaných polhodinových intervaloch asi duende neprichádza, hoci Granada podľa sprievodcov ponúka to najlepšie flamenco v celej Andalúzii.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Podľa expertov však najúžasnejšie flamenco vzniká spontánne v skorých ranných hodinách v skrytých baroch a skôr na súkromných oslavách… Keďže do rána je ďaleko, rozhodneme sa radšej pre Mirador de San Nicolás, najznámejšiu vyhliadku v Granade – magická Alhambra je z námestia pred kostolom sv. Nicolasa akoby na dosah, no predsa vzdialená. Mladí Španieli tu brnkajú na gitare, spievajú, decká hrajú futbal a žobráci čakajú na svoju príležitosť.
Steny ako z čipky
Alhambru denne navštívi 8 000 turistov z celého sveta, takže nie je zlý nápad kúpiť si lístok vopred cez internet. Lístky sú poldňové a návštevník má čo robiť, aby za niekoľko hodín stihol vidieť všetko: starú maurskú pevnosť Alcazabu, rozprávkový sultánsky palác, renesančný palác španielskeho kráľa Carlosa V. a letohrádok Generalife s neuveriteľne krásnymi záhradami.
Nasridovský palác je ako klenot islamského umenia taký preplnený turistami, že ho možno navštíviť len v čase presne stanovenom na lístku. O druhej poobede vonku panuje spaľujúca horúčava, kaviareň v okolí žiadna, len stánky s vodou, nanukmi, vejármi a inými suvenírmi, a tak všade vidno hlúčiky zmorených turistov. Vytrvalo však čakajú na svoj vytúžený vstup do paláca.
Oplatí sa – presne ako píše sprievodca, palác svojou subtílnou kompozíciou z priestoru, svetla a vody zrkadlí remeselnú zručnosť islamu. Štuky, glazované kachličky azulejos a sochárska výzdoba, svojou jemnosťou pripomínajúcou čipku, vyrážajú dych. Podobne ako drevené stropy s fantastickými rastlinnými či hviezdičkovými ornamentmi. Dlážku často členia úzke kanáliky, ktorými voda prúdila až na rozkošné patiá (dvory) s fontánami.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Jedno z nich sa volá Patio de los Leones – Leví dvor. Turisti neodolajú a fotia sa s krotko pôsobiacimi mramorovými levmi, čo podopierajú alabastrovú misu. Návštevník prechádza z jednej rozprávkovej komnaty do ešte fantastickejšej, predstavuje si sultánove favoritky z háremu a kochá sa pohľadom na geometrické záhrady na patiách. Na stromoch práve dozrievajú pomaranče – los naranjos, podľa ktorých sa volá pomaly každé druhé andalúzske námestie.
Mauri milovali záhrady
Pri východe z paláca turistov opäť omráči horúčava, no neohrozene sa vydávajú k Alcazabe, pevnosti. Zostali z nej už len hrubočizné vonkajšie steny, veže a hradby. Z veží je skvelý výhľad na štvrťmiliónovú Granadu aj s nádhernou katedrálou, no teplo ženie návštevníkov hľadať chládok v záhradách. Tie najkrajšie sú v Generalife, kam síce treba vyše štvrťhodinky kráčať po slnku, no vynechať ich by bola zásadná chyba. Nádherné kvety a stromy popri vodných plochách a fontánkach nadchnú každého. Japonská skupinka sa šialene dlho fotí v rôznych obmenách, no odísť bez vlastnej fotky sa nedá. Veď v týchto rozkošných záhradách pri letohrádku z 12. až 14. storočia oddychovali maurskí králi!
Ostatne aj my sa cítime ako králi. Ubytovali sme sa v Palaciu de los Patos (Kačacom paláci), ktorý asi pred dvoma rokmi omrzel akúsi bohatú granadskú rodinu, a tak ho predala hotelovej sieti a presťahovala sa do iného zo svojich palácov. Recepčný nám v dobrom rozmare pridelí obrovskú komnatu so štukovými stenami a asi trojmetrovými dverami. Len kúpeľňa je dlhá asi osem metrov. Historický nábytok si rodina odviezla, a tak sú v paláci rolldorové skrine. Vtipné, ale v rozprávkovej Granade je asi naozaj možné všetko.