Large Mokum – tak nazvali Amsterdam židovskí obchodníci za čias maliara Rembrandta van Rijna. Podľa Holanďanov je Amsterdam stále "veľké mesto“, má okolo 820 000 obyvateľov. Čo je pre jedných veľa, je pre iných málo, a tak sa inde dočítate, že na také malé mesto má Amsterdam prekvapivo veľa múzeí situovaných v architektonicky a historicky významných budovách a tiež veľa krásnych kostolov. Faktom zostáva, že mesto ročne navštívi asi 3,5 milióna turistov. Holanďania svoje hlavné mesto považujú za mimoriadne aj preto, že zatiaľ čo mnohé holandské mestá majú štvorcový či obdĺžnikový pôdorys, Amsterdam bol postavený do kruhu s využitím siete kanálov.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Pôvodne sa volal Amstelredam, pretože okolo roku 1270 vznikol pri ústí rieky Amstel. Práve tam, kde Amstel vtekal do rieky IJ, vznikol okolo priehrady s plavebnými komorami. Tie mali oblasť Amstelland chrániť pred približujúcim sa Južným morom (Zuiderzee) a vodou z rieky IJ. Mestské práva Amsterdam získal okolo roku 1300. Neskôr prosperoval z obchodu s nemeckým Hamburgom, severom Holandska a Belgickom.
Dnes sa po kanáloch (tu im hovoria grachty) možno plaviť vodnými autobusmi. Kto má pod nohami radšej pevnú zem, môže ulice spoznávať po vlastných alebo si požičať bicykel – len pozor, bicyklová doprava je hustá, na bicykli si tu denne vyrazí pol milióna ľudí.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Na návšteve u Rembrandta
V centre Amsterdamu turista ani veľmi nepotrebuje mapu, každú chvíľu narazí na nejakú zaujímavosť. Napríklad len kúsok od Čínskej štvrte a hneď za vykričanou Štvrťou červených svetiel (Red Light District) stojí Rembrandthuis – Rembrandtov dom.
Slávny maliar v dome z roku 1606, postavenom v modernej východnej časti mesta, žil v rokoch 1639 až 1660. Mnohé zo svojich najznámejších obrazov namaľoval v ateliéri na prvom poschodí. V roku 1906, ktorý bol vyhlásený za Rembrandtov rok, vznikla nadácia s cieľom odkúpiť maliarov dom. Po troch rokoch dôkladnej rekonštrukcie dom otvorili ako múzeum verejnosti. Dnes tu možno vidieť izby a zariadenie, v ktorom žil, ako aj jeho ateliér. Miestnosti sú plné obrazov, nielen Rembrandtových, ale aj jeho súčasníkov. Možno dokonca vstúpiť do Rembrandtovej kuchyne. A samozrejme nechýbajú Rembrandtove grafiky, aj keď podrobne si pozrieť všetky – je ich vyše 250 – je pre väčšinu návštevníkov príliš úmorné.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Sily možno opäť pozbierať na Novom trhu, v holandčine Nieuwmarkt v Oude Zijde, čiže Starej strane. Trhovníci tu predávajú všetko možné, azda najviac lákajú stánky s množstvom syrov. Syrové bochníky majú rôzne veľkosti a keď si neviete vybrať, ochotní predavači kúsok odrežú a dajú kupcom ochutnať. Nečudo, že nakupujúci potom odchádzajú s oveľa viac balíčkami, než pôvodne chceli, no neľutujú ani trochu…
U námorníkov pod hviezdnou oblohou
Kto do mesta zavíta v sychravú jeseň, toho možno zastihne dážď – no ani vtedy si netreba zúfať. Veď ak máte šťastie a nachádzate sa práve v štvrti Plantage pri starom prístave, treba len rýchlo dobehnúť do Het Scheepvaartmuseum čiže do Národného námorného múzea.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Nedávno, v roku 2011 ho zmodernizovali. Obrovská neoklasicistická budova patrila až do roku 1973 námorníctvu, pod menom Zeemagazijn slúžila ako sklad kanónov a rôznej námornej výzbroje. Budova, ktorú v roku 1656 navrhol Daniel Stalpaert, bola v čase svojho vzniku architektonickým zázrakom. Na to, aby v amsterdamskom prístave postavili umelý ostrov, potrebovali do bahnitého podložia zapustiť 18 000 drevených pilót. Dnes je z bývalého námorného skladu očarujúce moderné múzeum s knižnicou, ktorá obsahuje okolo 60 000 zväzkov s námornou tematikou.
Aj toto múzeum patrí k stavbám, ktoré sa oplatí navštíviť už pre ne samotné, pre ich zaujímavú architektúru. Keď sa v roku 2007 Holanďania rozhodli pre rekonštrukciu budovy, domáca architektka Liesbeth van der Pool navrhla pre múzeum majstrovský plán. Okrem väčších výstavných priestorov zahŕňal knižnicu, reštauráciu a zlatým klincom je presklené nádvorie s tisícmi sklenených fragmentov, medzi ktorými sú stovky malých LED svetielok, ktoré večer svietia rôznymi farbami. Výsledok pripomína hviezdnu oblohu. Keď si teda návštevník na nádvorí Open Pleyn na chvíľu sadne na pohovku v tvare člna, chvíľu všetko navôkol žiari do ružova, potom fialovo, modro či zeleno.
Nuž, investícia za 58 miliónov eur stála za to. Keď 13. apríla 1973 Scheepvaartmuseum oficiálne otvorili, očakávali okolo 40 000 návštevníkov ročne. V roku 2007, krátko pred zatvorením kvôli štvorročnej rekonštrukcii, bolo návštevníkov už 200 000, pričom sa do budúcna počítalo s 300 000 návštevníkmi. No už v prvom roku po obnove do múzea prišlo 476 397 ľudí… A 14. mája 2012 múzeum získalo Amsterdamse Architectuur Prijs – amsterdamskú cenu za architektúru.
A čo v múzeu možno vidieť okrem budovy samotnej? Množstvo námorných artefaktov – od modelov lodí cez glóbusy a rôzne navigačné prístroje, práve tu človek zistí, ako funguje kompas či sextant. Dozvie sa viac o zlatom veku holandského kráľovstva, ale aj o celej histórii krajiny až po príbeh veľrýb. Múzeum nadchne dospelých i deti, ktoré si tu môžu zahrať veľa hier. Navyše pred múzeom stojí replika lode Amsterdam, ktorá patrila Východoindickej spoločnosti. Originál sa počas svojej panenskej plavby na Bataviu v roku 1749 v búrke potopil, no vrak objavili pri anglickom pobreží v roku 1969 a múzeum podľa neho v roku 1990 vyhotovilo repliku. Dnes ju možno navštíviť a na vlastné oči vidieť, v akých malých priestoroch tu počas plavby žilo 350 ľudí…
Múzeá pre všetky chute
Milovníkom umenia Amsterdam ponúka veľa a najlepšie múzeá podobne ako to Námorné prešli rekonštrukciou. Rijksmuseum s Rembrandtovou Nočnou hliadkou a množstvom ďalších klenotov určite žiadny návštevník Amsterdamu nesmie vynechať. A ako by to bolo, nevidieť žiarivé obrazy Vincenta van Gogha? Za návštevu rozhodne stojí aj holandská Ermitáž – nie je taká obrovská ako tá v Petrohrade, no výstavy v nej sú skvelé. Práve sa tu začala výstava nazvaná Ruský ateliér na Amsteli: 10 súčasných umelcov, ktorá až do 10. januára ukazuje diela umelcov s ruskými koreňmi tvoriacimi v Holandsku. Popri nej beží ešte výstava Modernisti a viac a tiež expozícia Gauguin, Bonnard, Denis. Ruská chuť pre francúzske umenie.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
A kto by stále nemal dosť, môže sa vybrať do hypermoderného Stedelijk Musea, ktoré sa pýši moderným umením od polovice 19. storočia až do súčasnosti. Tunajšie exponáty často vyrážajú dych, ale keďže Amsterdam je známy aj ako mesto tolerantných ľudí, mohli by byť tolerantní aj návštevníci.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
A komu by sa v Stedelijku nepáčilo, má na výber ešte toľko možností. Kvetinový trh, dom Anny Frankovej, múzeum diamantov či erotiky… Och, víkendov v Amsterdame treba rozhodne stráviť viac.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda