Z dobre zachovaných zubov jedinca vo veku 30–35 rokov paleontológovia usudzujú, že neandertálci sa venovali dentálnej hygiene. Na zuboch sú totiž viditeľné ryhy po špicatom predmete, akoby malej tyčinky na čistenie zubov.
Mimochodom, za najvzácnejšiu lokalitu sídla neandertálskeho pračloveka sa považujú Bojnice.
Mimoriadny význam Bojníc spočíva v tom, že sa tu našlo až 11 vrstiev pravekého osídlenia a jedny z najbohatších nálezov existencie neandertálskeho pračloveka, a to predovšetkým pri Prepoštskej jaskyni neďaleko známeho bojnického zámku.
Po stopách „bojnických“ neandertálcov
Prepoštská jaskyňa leží na okraji obrovskej travertínovej skaly, ktorá patrí k najväčším travertínovým útvarom na Slovensku. Dnes si toto paleolitické nálezisko môžu pozrieť rodiny s deťmi v rámci náučnej expozície priamo pod holým nebom, tzv. Múzea praveku, ktoré vzniklo v roku 2007.
Po zaplatení vstupného (dospelí 4 eurá, deti 4–18 rokov 3 eurá) sa vydáte po stopách vzácnych archeologických nálezov priamo v prírode.
Deti aj dospelí môžu vyskúšať hod oštepom, triafať šiškami do prúteného koša, prejsť bosými nohami po rozličných povrchoch ako kôra, riečny štrk, drevo či šišky.
Náučné tabule prezradia odpovede na otázky v pravekom kvíze, ktorý záujemcovia môžu vyplniť na papieri a za správne odpovede dostanú na záver sladkú odmenu.
Možno sa odfotografovať na drevenej soche pravekého nosorožca, ktorého vytvoril umelecký sochár z takmer jednotonového kmeňa stromu. Praveké nosorožce žili aj na území Bojníc a neandertálci ich podľa všetkého lovili pre mäso a kožušinu.
Pozornosť púta aj obrovská hlava neandertálca – takisto obľúbený fotoobjekt. V apríli až októbri múzeum umožňuje aj nočné prehliadky s horiacimi fakľami, ktoré trvajú približne 60 minút.
Vďaka za imunitu
Neandertálci sa objavili v Európe skôr ako moderní ľudia druhu Homo sapiens. Je však isté, že oba „druhy“ človeka istú etapu histórie žili vedľa seba a že sa dokonca zrejme aj čiastočne krížili.
Foto: Dávid Popovič
Hoci ich rad znakov spájal, mali medzi sebou mnohé rozdiely. A medzi ne patrí aj rýchlosť rastu detí a nástup dospievania. Deti neandertálcov rástli rýchlejšie, dospievali skôr a dospelí neandertálci žili kratšiu dobu a skôr umierali.
A rýchly vývoj tiež súvisí s tým, prečo mali zrejme slabšie rozumové funkcie než človek Homo sapiens.
Čo je však zaujímavé, podľa niektorých výskumov imunitný systém moderných ľudí vďačí za svoju odolnosť do značnej miery tomu, že sa naši predkovia z času na čas neváhali pustiť do sexuálnych dobrodružstiev s neandertálcami.
Genetické obohatenie, ktoré kríženie s našimi evolučnými bratrancami prinieslo, nám dodnes pomáha vysporiadať sa s rôznymi druhmi vírusových ochorení.
Rodinu nie, „len“ susedov
Vykopávky v Európe navyše svedčia o tom, že ľudia doby kamennej boli ľudožrúti. Archeológovia našli otvorenú lebku uprostred kamenného kruhu, opálené kosti v ohnisku, niektoré boli dokonca zmiešané so zvyškami jedál.
Foto: Dávid Popovič
Neandertálci však podľa všetkého nejedli členov vlastnej rodiny. Vedci sa domnievajú, že sa jednotlivé tlupy schádzali ku kanibalskými hodom, pri ktorých popíjali na bielkovinu bohatú kostnú dreň.
Neandertálci teda neoberali len zvieracie kosti. Jedli aj svojich susedov!