Až doteraz je Sarajevo Resort najdôležitejším uskutočneným realitným projektom pre túto klientelu, ktorú priťahuje myšlienka byť jednou nohou v Európe, a pritom tráviť prázdniny uprostred moslimskej obce.
Táto rezidenčná štvrť, ktorú slávnostne otvorili vlani v októbri v Oseniku, asi 30 kilometrov od bosnianskeho hlavného mesta, vyrástla na ploche 160 000 metrov štvorcových. Pre kuvajtskú spoločnosť Gulf Real Estate predstavuje investíciu za 25 miliónov eur. Žiť tam môže zhruba 1 100 ľudí.
„Záujemcov z Perzského zálivu sem láka krásna príroda, islam a vrelé vzťahy s Bosniakmi. Cítia sa vítaní,“ povedal agentúre AFP podnikateľ z emirátov Tárik Chadža.
Bosna postupne od roku 2010 zrušila víza občanom z väčšiny krajín Perzského zálivu a počet turistov z tohto regiónu neprestáva rásť. Vlani išlo o 24 500 z celkového počtu 360 000 návštevníkov Sarajeva a okolia.
Turistický boom priťahuje podnikateľov v nehnuteľnostiach. „Investori prichádzajú do Bosny, pretože je tu sľubný rozvoj turistiky,“ hovorí Džásim Kandirí, ktorý je riaditeľom Sarajevo Resort.
Chadža si otvoril pred tromi rokmi v Sarajeve turistickú a realitnú kanceláriu, ktorou prechádzajú bosnianski partneri: jeden ponúka pozemok, druhý zase dom na vidieku.
„Objem realít, ktoré naša agentúra vlani získala pre nás a našich klientov, stúpol na zhruba desať miliónov eur,“ hovorí Chadža.
Sám si kúpil pozemky, aby na nich pre klientov z Perzského zálivu postavil luxusnú rezidenčnú štvrť. Trh „stále rastie“, teší sa a dodáva, že ceny medzitým citeľne stúpli, „počas troch rokov až o 100 percent“.
Klienti z Perzského zálivu pre niektorých obyvateľov Bosny predstavujú mannu nebeskú. „Nie sú najpočetnejší, ale míňajú oveľa viac ako ostatní, asi 150 eur na osobu a deň, bez útraty za hotel,“ opisuje hovorkyňa sarajevského turistického úradu Asja Hadžiefendičová Mesičová.
V malebnom okolí Sarajeva vyrastajú turistické strediská a rezidenčné štvrte pre klientelu z Perzského zálivu. Okrem Sarajevo Resort sa chystá niekoľko podobných projektov, niektoré z nich doslova gigantické.
Politici rýchlo pochopili, čo je v stávke. Vodca bosnianskych moslimov Bakir Izetbegovič osobne otváral Sarajevo Resort. „Bosna je európska krajina, má vodstvo, lesy, bane, potenciál v energetike a turistike. Naši bratia (zo zálivu) si tieto prednosti všimli,“ uviedol.
Z celkových zhruba 3,8 milióna obyvateľov tejto balkánskej krajiny sú dve pätiny moslimovia. Ostatní sú pravoslávni Srbi a katolícki Chorváti. „Je to len začiatok, iba sme otvorili dvere – samozrejme, pod podmienkou, že stabilita zostane zachovaná,“ hovorí Amer Bukvić, ktorý je riaditeľom finančného ústavu Bosna Bank International. Zakladateľom tohto ústavu sú banky z Perzského zálivu. Ústav pritom zohráva kľúčovú úlohu pri lákaní bohatých arabských investorov.
Najväčšiu z týchto investícií v októbri ohlásila spoločnosť Buroj Property Development, ktorá chce pri Sarajeve vybudovať na 137 hektároch celé mesto za takmer miliardu eur.
Kuvajtská spoločnosť Al-Diyar už stavia rezidenčnú štvrť v obci Blažuj pri Sarajeve pre 360 rodín, ako hovorí riaditeľ tejto spoločnosti, bývalý bankár Abdalláh Kulajb. Ďalších šesť podobných projektov chystá.
„Zatiaľ sme tu investovali 14 miliónov eur. Zákazníci sú rôzni, mali sme aj takých, ktorí o Bosne nevedeli nič, nikdy tu neboli – ale aj takých, ktorí nemajú radi prírodu,“ poznamenal.
Kým hotelieri a reštauratéri sú nadšení a na jedálne lístky dopisujú arabčinu, iní sledujú dianie s opatrnosťou. Niektoré médiá alebo debatujúci na internete píšu o „invázii“, alebo dokonca tvrdia, že sa okolie Sarajeva stáva „emirátom“. Časopis Slobodna Bosna už písal o „sarajevskom pásme Gaza“.
Majiteľ jedného sarajevského hotela si pochvaľoval, že jeho podnik ťaží z náporu turistov z Perzského zálivu, ale rozhodne sa staval proti výstavbe rezidenčných štvrtí pre arabských zákazníkov, pretože z jeho hľadiska predstavujú „ušlý zisk“.
„Najlepší je turista, ktorý si príde prenajať hotelovú izbu,“ vysvetlil s prianím zostať radšej v anonymite.