Chladné počasie mi zohrievajú čerstvé spomienky na Tokio – mesto akoby z inej planéty. Jediná vec, ktorú som o ňom pred cestou vedel, bola, že patrí medzi najdrahšie mestá na svete. Dnes som si istý, že prívlastkov si zaslúži viacero. A dokonca takých, ktoré mu pasujú omnoho lepšie.
Čistota, precíznosť, usporiadanie a systém. Toto všetko by mohlo byť synonymom slova Tokio. Netreba sa ho báť, práve naopak. Tokiu sa treba otvoriť a vychutnať si ho. Miesta, ktoré tu stojí za to vidieť, by bolo možné spísať na mnohostranový dokument. Na svoje si príde azda každý.
Asakusa by nemala chýbať na mape milovníkov tradičnej japonskej kultúry. Je to kombinácia chrámov, oltárov, malých parkov a pagody. Priestor, za ktorého múry nové technológie nikto nepozval. Každý deň sa tu stretnú tisícky cudzincov a domácich obyvateľov, aby sa pomodlili za svoje priania.
Celkom inak vyzerá Tokio z neďalekej 634-metrovej Sky Tree Tower. Z observatória najvyššej veže na svete sa dá sledovať dianie v metropole, ktorá leží pod vami ako na dlani.
Mesto je prázdne, všetci sú pod zemou
V hlavnom meste Japonska žije zhruba 13 miliónov obyvateľov. Kto by si myslel, že sa každý deň rozčuľujú a tlačia v dopravných zápchach, je na omyle – tak, ako som bol aj ja. Vedľajšie, podobne ako aj hlavné cesty sú poloprázdne. Nie sú tam ani jazdiace, ani zaparkované autá. Jediní, kto ich brázdi, sú chodci a cyklisti.
Na otázku, kde teda všetci sú, je jednoduchá odpoveď – pod zemou. Tokijské štvrte sú prepojené úžasnou sieťou mnohých liniek metra, podzemných vlakov, rýchlovlakov a super expresných vlakov. Pod mestom sa tak rozprestiera jedinečná železničná sieť.
A domáci pri nej mysleli aj na cudzincov. Na pohodlné cestovanie si stačí kúpiť predplatenú kartu alebo JR Pass. S kombináciu týchto dvoch cestovných dokladov je presun mestom úplne jednoduchý.
Jedna jazda metrom stojí asi 1,5 eura. Druhá možnosť, s JR Pasom, znamená jazdenie „do zblbnutia“. Ten je dobré kúpiť si ešte pred príchodom do Japonska cez web tamojšej vlakovej spoločnosti. V závislosti od druhu JR Pasu je tak možné pokojne nastúpiť aj do tých najrýchlejších vlakov Šinkansen a prepraviť sa na väčšie vzdialenosti po krajine.
Autočašník, autoWC aj sovy
Nie len doprava, ale aj mnoho ďalších, pre Japoncov bežných, vecí, bolo pre mňa, ako z vedecko-fantastických filmov. Jedlo sa v Tokiu neobjednáva u čašníka, ale v automate. Ničím novým nie je ani integrovaný tablet pri stole, v ktorom si vyberiete požadované jedlo a potom už stačí len počkať, kým ho rýchly posuvný pás prinesie priamo k vášmu stolu.
Ak by sa to niekomu zdalo málo, môže si rezervovať miesto v robotickej reštaurácii. Nám sa to nepodarilo, a preto sme si radšej dali nápoj v kaviarni, kde si k nám prisadla živá sova. Bolo príjemné na ňu pozerať a tešiť sa z nej, no ona si to určite až tak neužila. Myslím, že aj ona, aj my by sme boli omnoho šťastnejší, keby lietala vo voľnej prírode.
Obzvlášť v zimnom období by si mal každý turista vyskúšať tokijské verejné toalety. To jednoducho musí každý… Vyhrievaná doska na sedenie sa ukáže hneď na to, ako sa poklop sám automaticky otvorí. Navyše si v každej kabínke môžete zapnúť hudbu alebo zvuky prírody pre navodenie súkromia. Keď je už všetko „vybavené“, prichádza na rad viacuhlová teplá sprcha a po nej spláchnutie, ako inak, automaticky.
Ostrovy budov aj krásna zeleň
Po zážitkoch s technickými vymoženosťami dobre padne len tak vyjsť do ulíc, bezstarostne sa túlať po meste a sledovať moderné budovy na viacerých umelo vytvorených ostrovčekoch, ktorých počet stále pribúda.
Medzi nimi sú ako dizajnérske skvosty „dopasované“ krásne a udržiavané parky. Tu človek celkom zabudne na to, že je stále vo veľkomeste.
Celé Tokio je až neuveriteľne čisté, z chodníkov „by sa dalo jesť“. Japonská metropola pôsobí ako čerstvo otvorené nákupné stredisko. S tým rozdielom, že ho zrejme „otvárajú“ každý deň.
Podobné ceny
Večer, keď si telo po náročnom programe pýta oddych, nie je nič lepšie, ako kapsulový hotel. Malé ubytovacie bunky na mňa pôsobili ako inkubátory pre dospelých. Jediné, čo si treba do takéhoto hotela priniesť, sú peniaze. Všetko ostatné nájdete vo svojej kapsule – pyžamo, hygienické potreby, hrebeň, štuple do uší, uterák, wifi pripojenie… Ceny za pobyt v kapsulových hoteloch sú rôzne. Ten náš stál na jednu noc pre jednu osobu 3 000 jenov, čo je v prepočte asi 22 eur.
Napriek drahej povesti Tokia si nemyslím, že je to tu až také zlé. Keď sa nám podarilo nadviazať kontakt s domácim Davidom, ktorý sa sem prisťahoval z Číny pred trinástimi rokmi, „ochutnali“ sme aj domáce prostredie mesta. Za viacchodovú večeru s nápojmi pre 3 osoby sme zaplatili zhruba 25 eur. Myslím, že je to minimálne porovnateľné s naším hlavným mestom.
Tokio je skutočne celkom odlišné od toho, čo poznáme z našich bežných životov na Slovensku. Dá sa tu vidieť nie len večný súboj techniky a kultúrneho dedičstva, ale je to aj mesto plné bizarných nápadov, ktoré by nedostali zelenú možno nikde inde na svete.