Najzvláštnejšie na mestečku je však ubytovanie jeho 217 obyvateľov – takmer všetci sú totiž susedmi v jednej 14-poschodovej bytovke Begich Towers.
V tej istej budove sídli okrem nájomníkov aj policajná stanica, obchod s potravinami, zdravotnícke stredisko, kaplnka aj samoobsluha. Samozrejme, úrad tu má aj správa mesta. A tak nákup, inkaso aj návštevu starostu vybavia aj v papučiach. Praktické.
V Begich Towers býva asi 80 % obyvateľov Whittieru, ďalší volajú svojím domovom neďalekú dvojposchodovú súkromnú rezidenciu známu ako Whittier Manor alebo obývajú karavany či hausbóty. Mimo hlavnej bytovky sa nachádza aj supermarket veľkosti benzínovej pumpy.
Na vyučovanie tunelom
„Mestečko“, ktoré, podobne ako blízky ľadovec, dostalo meno podľa básnika Johna Greenleafa Whittiera, vzniklo v roku 1974, teda počas studenej vojny, keď si tu vojaci postavili kasárne Camp Sullivan a prístav. Baraky sú dnes už prázdne a najmä v noci pôsobia ich tmavé okná trocha strašidelne.
Budovu Begich Towers (predtým sa volala Hodge Building – na počesť plukovníka Waltera Williama Hodgea, ktorý bol stavebným inžinierom a vedúcim veliteľom 93. ženijného pluku na diaľnici Alcan) dokončili v roku 1957 a má 150 dvoj- a štvorizbových bytov a niekoľko garsóniek.
S blízkymi priestormi školy spája Begich Towers tunel, takže deti sa na meškanie kvôli zlému počasiu vyhovárať nemôžu. Škola mala v školskom roku 2015/2016 38 študentov, od škôlkarov po stredoškolákov.
Ďalšia veľká stavba, ktorú na pobreží nemožno prehliadnuť, je Buckner Building. Dokončili ju v roku 1953 a práve tá dostala prezývku „mesto pod jednou strechou“. Buckner Building však obyvatelia časom opustili a dodnes je prázdna.
Každý o každom…
Ako čas vo Wittieri plynul a sneh striedal mierne letá, obyvatelia odchádzali do veľkých miest a, naopak, ďalší prichádzali a postupne si zvykali na drsný horský život. Väčšina z nich by už ani nemenila.
Majú svoju komunitu, v ktorej sa všetci navzájom poznajú a o ktorú sa môžu oprieť a záleží len na uhle pohľadu, či považujete za výhodu alebo mínus, že (takmer) všetko o sebe aj vedia a máločo utaja.
A čo ich v odľahlom mestečku drží? Tamojší prístav, ktorý využíva stále viac a viac komerčných výletných lodí so športovými rybármi, a ropný terminál, ktorý odvádza produkty do Anchorage niekoľko desiatok kilometrov dlhým potrubím.
Whittier nezabudol ani na turistov, ktorí sa môžu ubytovať v miestnom hosteli typu „bed&breakfast“, teda nocľah a raňajky. Počas svojho pobytu môžu pozorovať život mesta pod jednou strechou, ale sa aj kochať výhľadmi z najvyšších poschodí. V izbách sú pri oknách dokonca rozmiestnené ďalekohľady, aby návštevníci lepšie dovideli na soby a nádherné okolie.
Mestečko je tiež obľúbeným cieľom fotografov, outdoorových nadšencov, vodákov, turistov, športových rybárov a poľovníkov, pretože v okolí je množstvo voľne žijúcich živočíchov a prírodných krás. Whittier sa nachádza v Chugach National Forest, druhom najväčšom národnom lese USA.
Čierny piatok
Domáci aj návštevníci sa môžu od roku 2000 do mestečka dostať aj cez cestno-železničný tunel Anton Anderson Memorial Tunnel, ktorý je však taký úzky, že ním prejde len jedno auto a vedie tadiaľ len jedna koľaj. Preto sa aj smer jazdy v ňom pravidelne každú polhodinu mení.
Na jar roku 1964 zažil Wittier doposiaľ najhorší deň vo svojej histórii. Práve na Veľký piatok ho zasiahlo mimoriadne silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo 10-miliónové škody. Mesto zasiahli tiež vlny cunami, ktoré vyšpľachovali do výšky 13 metrov a vyžiadali si životy 13 ľudí.
Zdroj: Wikipedia.org; Thisisinsider.com; Stories.californiasunday.com; Whittieralaska.gov; Businessinsider.com