Monumentálnosť, bezhraničný obdiv a pokora. Pocity, ktoré vyvolávajú výnimočný oltár Majstra Pavla z Levoče v levočskej Bazilike sv. Jakuba i Spišský hrad a Spišská kapitula. Ich dejiny siahajú storočia do minulosti, no svojou jedinečnosťou a zachovanosťou udivujú turistov z celého sveta dodnes.
Záhadný a výnimočný Majster Pavol
Starobylá Košická brána, ktorá je súčasťou levočských hradieb, otvára cestu do stredoveku. Historické námestie lemuje vyše 60 gotických a renesančných meštianskych domov, prevažne zo 14. a z 15. storočia. Zachované historické budovy sú svedectvom rozmachu a prosperity, ktoré Levoča kedysi zažívala ako slobodné kráľovské mesto vďaka rôznym privilégiám.
Námestiu dominuje Chrám sv. Jakuba s unikátnym dreveným neskorogotickým krídlovým oltárom zo 16. storočia, ktorý vytvoril Majster Pavol z Levoče. Svojou výškou 18,62 metra je najvyšší svojho druhu na svete.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
V jeho rezbárskej dielni ho vyrezali z lipového dreva, bez použitia jediného kovového klinca alebo drôtu. V južnej časti chrámu pri kaplnke sa nachádza nespochybniteľný dôkaz, kto majstrovský oltár vytvoril. Do mramoru tabule vyrytý epitaf zo 17. storočia.
„Je to unikátna pamiatka, ktorá nám písomne dokazuje, že tento oltár vyhotovil Majster Pavol. V texte sa okrem iného uvádza, že – tu leží moja milovaná manželka, vnučka sochára Pavla, ktorý vyrezal hlavný oltár v Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Toto ukončilo všetky pochybnosti o autorstve. Odkiaľ vôbec tento výnimočný umelec pochádzal a prečo zotrval práve v našom meste, zostane zrejme navždy zahalené tajomstvom,“ približuje turistická sprievodkyňa Astrid Kostelníková.
Baziliku zdobí veľa sôch i menších oltárov z dielne Majstra Pavla a jeho pomocníkov. „Súčasťou oltára Narodenia je ženská socha, ktorú znalci označujú za jeho najkrajšiu tvár Madony. Bola vyobrazená aj na poslednej slovenskej stokorunáčke pred zavedením eura a na opačnej strane naša radnica. Mnohí Levočania majú tie stokorunáčky odložené ako cennú pamiatku pre vnukov,“ dodáva.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Pri reštaurovaní oltára v 50. rokoch minulého storočia objavili odborníci na jeho zadnej strane vyrytú zvláštnu karikatúru nosa, datovanú 16. storočím. „Doteraz nie je známe, či je to skutočne profil Majstra Pavla. Môžeme sa len domnievať, že ho vyryli jeho mladí pomocníci a učni len tak zo špásu,“ usmieva sa Astrid Kostelníková.
Mesto preslávila aj Levočská biela pani
V tesnej blízkosti baziliky upúta historická radnica, ktorej korene siahajú do 16. storočia. Je považovaná za klenot slovenských radníc spolu s bardejovskou. Pri nej stojí klietka hanby, originálny stredoveký pranier, kde na previnilcov mohli mešťania dokonca aj pľuvať. Centrum dotvára evanjelický neoklasicistický kostol z 19. storočia s kupolou.
Všetky meštianske budovy, lemujúce štvorcové historické námestie, sú obdivuhodné. Niektoré však pútajú svojou výnimočnou históriou. Neďaleko Baziliky sv. Jakuba stojí doteraz dom, v ktorom Majster Pavol žil a vytvoril svoje vrcholné dielo. Má v ňom svoje múzeum.
Starobylé centrum mesta je obohnané opevnením. Jeho počiatky siahajú do 13. storočia. Unikátnosť spočíva v mohutnosti a zachovalosti múrov, bášt a brán. Levočské mestské hradby patria k európskym unikátom. Majú zhruba dva a pol kilometra a sú zachované na 80 percent.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Hovorí sa, že po nociach nimi blúdi Levočská biela pani v dlhých bielych šatách. Takto ju nazval vo svojom rovnomennom románe maďarský spisovateľ Mór Jókai, ktorý jej príbehu dal ľúbostný podtext s grófom Andrássym. Románová postava však bola skutočná. Volala sa Juliana Korponayová. Za údajnú vlastizradu ju nespravodlivo odsúdili a popravili v 18. storočí v Györi.
„V Bazilike sv. Jakuba sa dodnes zachovala lavica, v ktorej sedávala, ba aj dom, kde bývala,“ ukazuje sprievodkyňa na upravenú historickú budovu v radovej zástavbe. Letopočet 1903 na priečelí sa tam ocitol po prestavbe budovy a teraz je v ňom pošta.
Levoča má už po stáročia punc vychýreného pútnického miesta. Každoročne sa tu začiatkom júla schádzajú tisícky domácich i zahraničných veriacich. Na Mariánskej hore v blízkosti mesta postavili prvú kaplnku už v 13. storočí. Bola poďakovaním tých, čo prežili tatársky vpád v roku 1242. Na jej mieste napokon vyrástol neogotický Kostol Navštívenia Panny Márie.
Honosný hrad nad spišským Jeruzalemom
Rozľahlý areál Spišského hradu vidno už zďaleka. Práve on môže za to, že celý región dostal názov Spiš. Leží na zhruba dvesto metrov vysokom travertínovom vŕšku nad Spišským Podhradím. Z jeho historického námestia je pohľad skutočne úchvatný.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Zachované hradné múry a rozľahlosť radia Spišský hrad k najväčším hradným areálom v Európe. Pochádza z 12. storočia, o päťsto rokov vyhorel a jeho pozostatky pretrvali dodnes. Turistom ponúka neopakovateľný zážitok.
Z hradu na protiľahlom kopci upúta Spišská Kapitula. Cirkevné mestečko, obohnané hradbami s bránami, ktorému dominuje neskororománska Katedrála sv. Martina z 13. storočia.
„Nachádza sa v nej skutočný klenot, najstaršia známa románska plastika na Slovensku Leo Albus, teda Biely lev,“ hovorí Barbora Ilečková z Mestského kultúrneho strediska v Spišskom Podhradí. V súčasnosti tu sídli biskupský úrad, verejnosti je areál prístupný.
Iba pred niekoľkými rokmi odhalil Spiš ďalšie zo svojich starodávnych tajomstiev. Pozostatky kópie starovekého Jeruzalema v Spišskej Kapitule a okolí. „Archeológovia a historici tu objavili kaplnky a ďalšie stavby, ktoré pripomínajú Jeruzalem. Vytvorili ho jezuiti v 17. a 18. storočí, ktorí tu v tom čase pôsobili. Takto chceli čo najvernejšie priblížiť veriacim posledné chvíle Ježiša Krista od Herodovho paláca až po ukrižovanie na vrchu Golgota, ktorý sa u nás nachádza na kopci Sivá Brada. Urobili to v časoch, keď púte do Svätej zeme neboli možné pre vojnu s Turkami a ľudí bolo potrebné prinavrátiť ku katolíckej viere,“ približuje Barbora Ilečková.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
V kláštore vymýšľali nové lieky
Spišské Podhradie bolo v stredoveku prosperujúcim a významným mestečkom. Svedčia o tom zachované meštianske domy i starobylá radnica na historickom námestí. Na jeho okraji sa nachádza kláštor milosrdných bratov s kostolom. Milosrdní bratia, ktorí prišli v 17. storočí, v ňom vytvorili nemocnicu.
„Mali tu lekáreň, dokonca laboratórium, kde vymýšľali a miešali nové lieky. V päťdesiatych rokoch minulého storočia komunistický režim rehoľníkov poslal do pracovných táborov a už sa sem nevrátili. Dnes je v kláštore domov sociálnych služieb. Dá sa povedať, že pokračuje vo svojich tradíciách starostlivosti o chorých a starých,“ dopĺňa sprievodkyňa.
Z ďalších historických zaujímavostí za zmienku určite stojí typicky ortodoxná synagóga z 19. storočia so vzácnou maorskou výzdobou. V súčasnosti slúži ako kultúrny stánok.
Už v 16. storočí bolo Spišské Podhradie známe remeselníctvom. Najvýznamnejší bol cech mäsiarov. V neskoršom období sa preslávili doteraz známymi Spišskými párkami, ktoré vozili dokonca šľachticom do Pešti aj na samotný cisársky dvor. Podľa pôvodnej receptúry sa vyrábali z bravčového mäsa, ktoré plnili do baraních a jahňacích čriev. Nazývali sa tiež Podhradské viršle.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Novinkou tohtoročnej turistickej sezóny v Spišskom Podhradí je vláčik Hanička. Kúpilo ho a prevádzkuje mesto. Premáva medzi Spišským Podhradím a Spišskými Vlachmi a súčasne slúži ako pojazdná turistická infokancelária.
Do lokality UNESCO je zaradená aj neďaleká obec Žehra so starobylým ranogotickým Kostolom Ducha svätého. Zaujímavosťou v interiéri sú gotické plastiky z 15. storočia a kamenná krstiteľnica z 13. storočia.
Spišský región v UNESCO
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
- názov lokality: Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
- rok zápisu do zoznamu UNESCO: Levoča 2009, Spišský hrad a pamiatky okolia 1993
- opis lokality: Levoča, Spišský hrad a pridružené lokality Spišské Podhradie, Spišská kapitula, Žehra
- dôvody zápisu: Levoča a Spišský hrad a jeho okolie tvoria pozoruhodný súbor vojenských, politických a náboženských prvkov typu, ktorý bol v stredovekej Európe bežný, málokde sa však zachoval v natoľko úplnom a nezmenenom stave.
Levoča predstavuje jeden z najstarších, najucelenejších a najhodnotnejších pamiatkových organizmov na Slovensku a spolu so Spišským hradom, Spišskou kapitulou a prírodným prostredím v spojení s pútnickým fenoménom vytvára najhodnotnejšiu, historicky neporušenú oblasť stredovekého osídlenia Spiša, ktorá nemá obdobu vo svojom rozsahu, rozmanitosti a stupni dochovania v európskom kontexte, keďže jednotlivé časti súboru nikdy spolu nesplynuli, ako je to v ostatných prípadoch.
Spišský hrad, Spišská kapitula a Levoča sú dokladom vývoja samostatných urbanistických typologických stredovekých sídiel, aké sa nikde inde ako súbor na svete v takomto stave a typovom zastúpení nezachovali.
Zachovali sa vo svojej úplnej, nezmenenej a autentickej podobe, čím reprezentujú tento stupeň rozvoja spoločnosti v pôvodnom výraze a podobe.
V tom spočíva ich jedinečnosť, ktorá ich radí do zoznamu svetového dedičstva ako doklad významnej fázy v dejinách ľudstva.
Nabudúce: Vlkolínec