Benátky sú stále známe ako La Serenissima, najpokojnejšie mesto. Kedysi bývali miestom, kde miestni obyvatelia vľúdne vítali návštevníkov – prevažne intelektuálov, spisovateľov a umelcov.
V súčasnosti je však ťažké predstaviť si podobne šťastnú koexistenciu, keď sa preplietate bludiskom uličiek a vodných kanálov a hovoríte s miestnymi ľuďmi.
Vyľudňovanie a hromadná turistika sú dlhodobou príčinou nespokojnosti miestnych. Ale tento rok v lete sa zdá, že posledná kvapka trpezlivosti, po ktorej pohár pretečie, už nie je ďaleko.
Tento mesiac vyšlo do ulíc odhadom 2 000 Benátčanov v protestnom pochode proti turistickému priemyslu, ktorý podľa nich ničí kvalitu ich života i životné prostredie, a vyháňa miestnych preč.
Počet stálych obyvateľov Benátok klesol z približne 175 000 v období po druhej svetovej vojny na terajších 55 000.
Carlovi Beltrameovi, jednému z organizátorov protestu a vedcovi z benátskej Univerzity Ca'Foscari, sa cnie za dobami, keď nebolo stresujúce vziať si motorové vodné taxi, alebo keď cestou k lekárovi v oblasti mosta Rialto neuviazol v pomaly sa posúvajúcom dave turistov.
„Každý rok sa odtiaľto odsťahuje zhruba 2 000 ľudí,“ povedal. „Ak to bude ďalej postupovať týmto tempom, za pár rokov budú Benátky obývané len turistami. A to bude spoločenská, antropologická aj historická katastrofa.“
Či už sú otrávení zo selfie paličiek, hlučných kufrov na kolieskach alebo ľudí, ktorí si dopriali desiatu na niektorom z 391 mostov v meste, nespokojnosť Benátčanov s 28 miliónmi návštevníkov zaplavujúcimi každoročne mesto dosiahla alarmujúcu výšku.
Počas júlového rána v štvrti Cannaregio, ktorá je zastrčená bokom od preplnenej oblasti námestí svätého Marka, sa stále ešte dá zachytiť náznak pôvodného benátskeho životného štýlu. Dobre oblečení ľudia sa spolu živo bavia, zatiaľ čo nakupujú u mäsiara a pekára, alebo sa zídu na pohárik v bare. Deti sa voľne hrajú na ulici.
Táto oblasť zostáva prevažne nerušená turistami, ale podľa Luciana Bortota, ktorý sa tu narodil, je to tu čokoľvek, len nie pokojné.
Foto: SITA/AP, Luigi Costantini
„Pýtate sa, aké to je žiť v tomto cirkuse? Bývalo to úžasné, žilo tu veľa umelcov. Problémom súčasnosti je hromadná turistika. Ľudia, čo sem prídu len na niekoľko hodín, nič poriadne nevidia – pre nich je to v podstate rovnaká nočná mora ako pre nás,“ vysvetlil Bortot.
Rovnako ako mnoho jeho susedov, aj Bortot nenávidí obrie lode, ktoré sa plavia kanálom Giudecca štyrikrát alebo päťkrát denne, zamoria všetko naokolo záplavou dymu, kým vyklopia tisíce ľudí – niekedy až 44 000 pasažierov – v historickom centre.
Vadí mu tiež nárast izieb ponúkajúcich turistické ubytovanie s raňajkami, kvôli ktorým je pre stálych obyvateľov nemožné nájsť dom na prenájom alebo na dlhodobú zmluvu.
So svojím karnevalom, filmovým festivalom plným hviezd a umeleckou výstavou Biennale si Benátky dlhodobo pestujú turistický ruch. Toto priemyselné odvetvie do mestskej pokladnice každoročne prináša milióny a poskytuje tisíce pracovných miest.
Avšak teraz sa zdá, že vystresovaní Benátčania nedokážu žiť ani s turistami – avšak ani bez nich.