Tieto zvyky v obci s 5000 obyvateľmi prežili po 500 rokoch až dodnes a ľudia na počesť Madon usporiadavajú každých sedem rokov sedemdennú slávnosť, píše denník New York Times.
Týždeň pokánia, maškarných prehliadok a rekonštrukcií biblických scén vrcholí nedeľným sprievodom.
Na neľútostnom augustovom slnku niekoľko hodín pochodujú okrem iného stovky zahalených kajúcnikov, ktorí sa bodajú do hrude malými klinčekmi na špeciálnej drevenej doštičke, až niekedy vzduchom lietajú kvapky krvi.
Krvácajúce postavy s bielymi kvapkami si rany dezinfikujú bielym vínom, tak ako za starých čias.
Dojatie starých
Na záver donesú vybraní dedinčania sochu Madony späť na jej miesto do výklenku v kostole. Nesú ju ako kráľovnú, ozdobenú korunou, náhrdelníkmi, brokátovým závojom.
Dianie na námestí pred kostolom sledujú ľudia aj z okien a balkónov a tým starším sa pri tom do očí tlačia slzy. Tohto roku to pre nich bolo možno naposledy…
Tradícia sa v Guardia Sanframondi odovzdáva z generácie na generáciu a ľudia, ktorí v niektorom z desiatok biblických výjavov, ktoré predvádzajú, kedysi stvárňovali deti, sa dočkali úloh starších postáv.
Miestni rodáci sa na oslavy na juh Talianska vracajú zo svojich nových domov napríklad aj z Austrálie či Spojených štátov a slávnosti pravidelne lákajú aj tisíce turistov.
Casting
Obec sa na posvätný týždeň pripravuje takmer rok vopred. Vyrábajú sa sofistikované kostýmy, prípadne sa požičiavajú od veľkých rímskych filmových štúdií Cinecittá.
Herci musia prejsť náročným výberovým konaním. Malé dievčatká môžu dostať rolu okrídlených anjelikov, ich staršie sestry stvárňujú krásavice starovekého Ríma.
Jednu z najprestížnejších úloh tento rok dostala 21-ročná Germana Falatová. Nádejná atlétka predstavovala samotnú Pannu Máriu. Tú musí dievča zosobňovať nie len svojím vzhľadom, ale aj správaním.
Podobné rituály boli v 15. storočí naprieč Európou bežné. V Guardia Sanframondi zostávajú takmer bezo zmeny. Každých sedem rokov sa tu čas zastaví a Madona, aj keď je to náboženská postava, sa stáva členkou komunity.