Zdá sa vám cynické vnímať miesta posledného odpočinku ako niečo, čo má byť lákadlom pre turistov? Ale prečo vlastne?
Cintoríny s bohatou históriou a príbehmi, ktoré sa k nim rokmi viazali, môžu byť rovnakým dôvodom na návštevu konkrétnej oblasti ako napríklad návšteva zámku či múzea.
S patričnou pietou a ochotou obdivovať aj krásy „sveta na druhom brehu“ sa môžete pozrieť napríklad do Anglicka, Rumunska, ale aj neďalekej Viedne.
1. Mirogoj v Záhrebe (Chorvátsko)
Jeden z najkrajších európskych cintorínov ohúri hneď pri vstupe. Návštevníkov víta pompézna budova so stĺporadím obrasteným zeleným brečtanom a masívnymi kupolami na jednotlivých krídlach vstupnej zóny. Dostanete sa doň z centra autobusom, cesta trvá pár minút a miesto je vyznačené vo väčšine sprievodcov. Mnohí turisti ho považujú aj za klenot Záhrebu. V samotnom areáli očarí park, ale aj idea spolupatričnosti. Miesta posledného odpočinku, ktoré patrí bez výnimky všetkým. Na jednom mieste ležia vedľa seba katolíci s rímskokatolíckym aj gréckokatolíckym vierovyznaním. Nechýba ani židovská a moslimská časť.
Foto: SHUTTERSTOCK
2. Zentralfriedhof vo Viedni (Rakúsko)
Stačí pár hodín cesty a na mieste s rozlohou 2,5 štvorcových kilometrov si môžete urobiť výlet za hrobom velikána ako bol Ludwig van Beethoven, Franz Schubert alebo Wolfgang Amadeus Mozart, ale tiež navštíviť miesto posledného odpočinku speváka Falca. Cintorín patrí medzi turistické atrakcie viedenskej metropoly a s počtom hrobových miest zhruba 330-tisíc sa radí medzi najväčšie európske miesta tohto charakteru. Na jar a na jeseň je možné absolvovať aj komentovanú prehliadku cintorína. Ide o druhý najväčší cintorín v Európe.
Foto: SHUTTERSTOCK
3. Ohlsdorf v Hamburgu (Nemecko)
Prvenstvo, čo sa veľkosti týka, patrí na európskom kontinente cintorínu Ohlsdorf v Hamburgu. Od otvorenia tohto miesta v roku 1877 tu pochovali 1,5 milióna ľudí, pričom bezmála 5 000 mŕtvych pribudne každý rok. Aj vzhľadom na rozlohu, je možné sa po mieste pohybovať v minibuse, na ktorý je nutné zakúpiť si vstupenku. Aj toto miesto prichýlilo niekoľko známych osobností, no tiež množstvo vojakov počas svetových vojen.
Foto: SHUTTERSTOCK
4. Pére Lachaise v Paríži (Francúzsko)
Očarí svojou atmosférou, ktorá nie je ponurá, skôr naopak. Uličky a chodníky medzi jednotlivými hrobovými miestami sú veľkorysé a svetlé, architektúra obdivuhodná. Miesto, ktoré patrí medzi najväčšie parížske cintoríny, je však lákadlom aj pre slávnych „obyvateľov“. Posledný odpočinok tu našla speváčka Edith Piaf, skladateľ Frederic Chopin, ale napríklad aj Jim Morrison z legendárnej americkej kapely The Doors.
Foto: SHUTTERSTOCK
5. Židovský cintorín v Prahe (Česká republika)
Patrí medzi najznámejšie židovské pohrebiská a nachádza sa v pražskom Starom Meste. Jeho história siaha do prelomu 14. a 15. storočia a na mieste sa nachádza vyše 12-tisíc náhrobných kameňov. Počet pochovaných, medzi ktorými je aj Rabi Löw – spájaný s legendou o stvorení Golema, sa však niekoľkonásobne navyšuje.
Foto: SHUTTERSTOCK
6. Opátstvo Whitby (Veľká Británia)
Zrúcanina kláštora pri rybárskej osade Whitby pôsobí monumentálne aj napriek tomu, že zub času si na kamenných múroch a architektúre miesta vybral svoju daň. Okolo kláštora sa nachádza množstvo náhrobných kameňov, ale úchvatný je aj výhľad s panorámou mora a celková atmosféra miesta. Tisícky turistov však navštevujú miesto aj preto, lebo sa o ňom zvykne hovoriť ako o mieste posledného odpočinku grófa Drakulu. Na cintoríne sa nepochováva už vyše sto rokov.
Foto: SHUTTERSTOCK
7. Veselý cintorín v Sapunke (Sapante) v Rumunsku
Smrť nemusí mať len smutné podoby. V rumunskej dedinke sa nachádza cintorín, ktorý nesie prívlastok veselý. A nie darmo. Zdobia ho totiž farebné maľované kríže s vyrezanými portrétmi zosnulých alebo motívmi z ich života, ktoré sú navyše doplnené vtipnými odkazmi a veršovankami. Históriu miesta v 30. rokoch minulého storočia začal sochár Stan Ioan Pătraș.
Foto: SHUTTERSTOCK