Kto má na Sevillu len pár dní, musí sa rozhodnúť. Vyštverať sa najskôr na Giraldu, 97 metrov vysokú vežu gotickej katedrály, ktorá je symbolom mesta alebo uprednostniť radšej prenádherný kráľovský palác Reales Alcazar? Alebo sa najskôr posilniť tapas v niektorom z vychýrených tapasbarov?
Bedeker odporúča skoro ráno vyraziť na katedrálu a vežu Giraldu a poobedie si rezervovať pre palác Alcazar. Katedrála a palác takmer susedia, hádam stihneme oboje. Lenže to by sme sa do centra museli dostať skôr ako poobede.
Giraldu vidíme zďaleka a o chvíľu už aj rad turistov pred Alcazarom. Vlní sa až za roh. Obkľúčená návštevníkmi však býva aj katedrála. Bedeker varuje, že aby človek udržal sevillské tempo, musí byť v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Gotickú katedrálu odložíme na inokedy, hlavne, keď sa dočítam, že aj sevillanos – miestni obyvatelia šplhanie sa na vežu Giraldu prenechávajú radšej turistom. Zato poklady Alcazaru, ktorý je najdlhšie dodnes využívaným kráľovským palácom v Európe, si ujsť nenecháme.
Paláce aj Parasol
Do paláca síce prúdia davy návštevníkov z celého sveta, no v jeho rozľahlých priestoroch sa hneď rozptýlia. V Alcazare s množstvom vnútorných dvorov možno spoznať nielen znaky klasickej moslimskej architektúry, ale aj azulejos – maľované kachličky známe z Portugalska.
Sevillský Alcazar začali stavať v 8. storočí na ruinách rímskej a západogótskej pevnosti. Vnútro paláca je z neskorého stredoveku, kedy Pedro I. najal tých najlepších umeleckých remeselníkov. Zvyšok dokončili už kresťanskí monarchovia.
V architektúre sú zašifrované dejiny mesta, ktoré striedavo ovládali Arabi a kresťanskí Španieli. Turista nevie, či viac obdivovať nádherné geometrické či rastlinné motívy kachličiek, fontánky na patiách alebo bujné záhrady, uprostred ktorých palác stojí.
Isté je, že na návštevu Alcazaru si treba vyhradiť pár hodín – a večer už je susedná katedrála zatvorená.
Nuž čo, aj tak je najvyšší čas zamieriť do niektorého z tapas barov. Vychutnáme si teda grilovanú zeleninu, šampiňóny so syrom, obľúbené zemiaky zvané patatas bravas, kalamáre a hneď sú nám Sevillania bližší.
Popri množstve rozprávkových palácov Sevilla láka aj na modernú architektúru. Námestie Encarnación je napríklad už od novembra 2011 zastrešené akýmsi obrovským slnečníkom – veď sa aj volá Metropol Parasol.
Zdá sa nám však, že Parasol vyzerá na fotkách lepšie ako v skutočnosti. Vnútri ukrýva nie príliš sympatické nákupné centrum.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Radšej sa vrátime k štýlu mudejar a zamierime do Casa Pilatos – Pilátovho domu. Tento renesančný palác si dal postaviť syn andalúzskeho guvernéra, pričom sa nechal inšpirovať domom Piláta v Jeruzaleme.
Od roku 1950 možno palác obdivovať v celej jeho nádhere – celé vstupné slúži na udržiavanie stavby, kde opäť nechýbajú prenádherné dvorčeky s geometrickými záhradami plné pomarančovníkov, ruží, bugenvileí a iných kvetov.
Steny opäť pokrývajú maľované kachličky, nádvorie zdobia antické sochy, uprostred zurčí fontána a všetko je osvetlené jarným slnkom. A vnútri umelecké poklady – obrazy a fresky, Murillo, Goya a ďalší.
Torre nie je toro
Nie, namiesto katedrály zamierime radšej do obrovskej barokovej býčej arény. La Maestranza je vraj najkrajšia na svete. Žiadnemu býkovi smrť neprajem a pozrieť si býčie zápasy by ma nikto nedonútil, no stavba je nádherná a podobne aj žiarivé kostýmy toreadorov.
Turisti sa vyroja do stredu pieskovej arény a cvakajú foťákmi ostošesť. Viac ako tridsať minút však v aréne nikomu nedarujú, tak aspoň zostáva čas na Torre del Oro. Pozor, torre nie je toro.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Od býkov smerujeme k maorskej Zlatej veži z 12. storočia, ktorá kedysi chránila prístup od rieky. Dnes je v nej miniexpozícia o zlatom veku španielskej moreplavby. Majú tu aj model Kolumbovej lode Santa Maria a všeličo iné.
Ďalšie paláce, tapas, dupot kopýt a podvečer konečne dorazíme na Plaza de Espaňa – Španielske námestie. Najkrajšie zo sevillských námestí vzniklo v roku 1929 spolu s Parkom Marie Luisy ako ukážkový objekt Iberoamerickej výstavy.
Obrovské polkruhové námestie s tehličkovou stavbou pripomínajúcou palác, monumentálne schodisko, dekoratívne mostíky vydláždené modro-bielo-žltými kachličkami, mozaiky zobrazujúce historické scény a znaky španielskych provincií, fontána a umelé kanály, kde sa člnkujú turisti. Človek si až pretrie oči, či sa mu to celé nesníva.
Nuž, asi naozaj platí, že ak chcete ochutnať Andalúziu, v Seville z nej nájdete všetko – flamenco, históriu, modernu, dobré jedlo a hlavne pohodu a veľa slnka. Prísť len raz by bola škoda.