Leptis Magna, Líbya
Najzachovalejšie rímske mesto v severnej Afrike. Pôvodne ho okolo roku 1100 pred naším letopočtom založili Feničania, neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše a zanedlho sa vyšvihlo na tretie najväčšie mesto impéria.
Narodil sa tu aj Septimius Severus – prvým cisár antického Ríma pôvodom z Afriky, počas vlády ktorého zažilo mesto na brehu Stredozemného mora najväčší rozkvet.
V meste sa tiahne kolonáda z centra až do prístavu s majákom, akvadukt, stoja tu monumentálne oblúky cisárov Vespasiana, Trajana a Severusa, pohanské chrámy, kúpele, amfiteáter, fórum, trhovisko aj zachovalé súkromné domy boháčov s farebnými gladiátorskými mozaikami. Leptis Magna je na zozname UNESCO od roku 1982.
Diyarbakir, Turecko
Najväčšie mesto juhovýchodného Turecka (má okolo 930 000 obyvateľov), opevnený Diyarbakır, sa rozprestiera na hornom povodí rieky Tigris, na jej oboch brehoch, v takzvanom úrodnom polmesiaci; dnes na prísne stráženej hranici Turecka a Arménska.
Bolo dôležitým centrom od helénskeho obdobia, cez Rímsku ríšu, byzantské, islamské, osmanské časy až po súčasnosť.
Typický je tamojší vnútorný hrad, známy ako İçkale, a 5,8 kilometrov dlhé hradby s početnými vežami a bránami, ale aj kľukaté uličky vytvárajúce dokonalý labyrint.
Timbuktu, Mali
Kedysi bolo mesto dôležitý bodom na transsaharskej obchodnej ceste, ktorá mu priniesla bohatstvo. Keď však Európania objavili Guinejský záliv a možnosť lodnej prepravy, zlaté časy malijského mesta sa skončili.
V 15. a 16. storočí bolo Timbuktu intelektuálnym a duchovným centrom, odkiaľ sa šíril islamu po celej Afrike. Sídlila tu prestížna islamská univerzita Sankore a ďalšie moslimské školy. Rozkvet mesta pripomínajú podnes jeho tri veľké mešity, no rovnako ako ostatné pamiatky sú ohrozené dezertifikáciou.
Derbent, Rusko
Historické mesto, najjužnejšie položené z celej Ruskej federácie a druhé najdôležitejšie vrámci Dagestanu. Do zoznamu svetového dedičstva UNESCO Derbent zaradili v roku 2003.
Považuje sa za jedno z najstarších ruských miest, vzniklo zrejme pred 5000 rokmi. Známe je aj ako Alexandrova brána alebo brána Kaukazu – zaberá úzky, len trojkilometrový pás zníženiny medzi Kaspickým morom a horami.
Veľká časť mestských hradieb zo 6. storočia a strážnych veží sa zachovala podnes, v dobrej kondícii je aj citadela Narinkala. V meste sú tiež unikátne historické kúpele, staré pohrebiská, Chánovo mauzóleum z 18. storočia a niekoľko mešít.
Veľký potenciál mesta pre rozvoj turistického ruchu sľubuje aj živé múzeum, hory a blízke more, no kvôli konfliktu v Čečensku sa tam cestovať neodporúča.
Baalbek, Libanon
Fenické mesto vo východnom Libanone, zo staroveku známe aj ako Heliopolis. Jeho okolie bolo ako významná archeologická lokalita zapísané v roku 1984 na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Baalbek je známy svojimi chrámovými stavbami z 1. až 3. storočia, no osídlenie lokality sa datuje až do 3. tisícročia pred Kristom. Názov je odvodený od mena boha Baala.
V roku 64 Baalbek dobyli Rimania, ktorí ho premenovali na Heliopolis. Po rozpade Rímskej ríše sa stal súčasťou Byzantskej ríše, v roku 637 si ho podmanili Arabi, neskôr sa na 400 rokov stalo súčasťou Osmanskej ríše.
Saná, Jemen
Hlavné a najväčšie mesto Jemenu, ktoré sa nachádza v horskom údolí v nadmorskej výške 2 200 metrov, je osídlené už viac ako 2500 rokov.
V 7. a 8. storočí bola Saná hlavným centrom šírenia islamu. V súčasnosti je v meste viac ako sto mešít, 14 tureckých kúpeľov a viac ako 6 000 starých domov, ktoré postavili ešte pred 11. storočím.
Staré mesto je od roku 1986 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO a pre trvajúci konflikt v oblasti je historické centrum od júla 2015 tiež medzi ohrozenými pamiatkami.
Samarra, Irak
Samarra sa rozkladá na ľavom brehu Tigrisu. V archeologickej oblasti sa našla keramika a bronzové predmety z roku 5400 p. n. l. Sú dôkazom o silnom meste, ktoré vládlo provinciám od Tuniska po Strednú Áziu. V 9. storočí bola Samarra hlavný mestom Abbásovcov.
Kláštor sv. Kataríny, Egypt
Ortodoxný kláštor sv. Kataríny stojí v púšti na Sinajskom polostrove, na úpätí hory Oreb – Mojžišovej hory, na mieste, kde podľa Biblie uvidel starozákonný prorok horiaci krík.
Kláštor založili v 6. storočí a je jedným z najstarších kresťanských kláštorov na svete. Postavili ho ako pevnosť okolo biblického „horiaceho kríka“, ktorý vo vnútri rastie dodnes.
Základom kláštora je bazilika s unikátnou zbierkou starobylých kníh a ikon. V areáli je tiež Mojžišova studňa a aj mešita z roku 1106 pre moslimských pútnikov.
Kláštor sv. Kataríny je zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO od roku 2002.
Zdroj: Walkers.sk; Wikipedia.org; Dobrodruh.sk; Unesco.org; Wikipedia.org