Mešitu v rokoch 1344 až 1345 postavil významný šľachtic Aslám Baháí, ktorý na dvore mamluckého sultána Násira Muhammada zastával funkciu nosiča šable, tzv. silahdara. Po staviteľovi bola mešita aj pomenová.
Tradičnými moslimskými ornamentmi bohato zdobená mešita stojí v zaprášenej káhirskej štvrti Dar bal-Ahmar, kde v kľukatých úzkych uličkách z doláru na deň žije mnoho z jej takmer 100-tisíc obyvateľov.
Podľa Luisa Monreala z nadácie, ktorá sa na rekonštrukcii podieľala, sa oblasť čo do počtu pamätihodností vyrovná talianskemu Rímu. Moslimské architektonické skvosty od pamätihodností z 11. storočia po súčasné budovy sa v okolí mešity vyskytujú skoro každých dvadsať metrov.
Egyptská vláda sa tu vraj však do nedávnej doby príliš nesnažila cestovný ruch povzbudiť. Väčšina zahraničných návštevníkov tak na ceste k starovekým pyramídam v Gize historicky bohatú káhirskú štvrť prehliada a mnoho mauzoleí, mešít i moslimských škôl desaťročia chátra.
Mamlucki sultáni netvorili dynastie. Išlo o panovníkov neurodzeného pôvodu, ktorí sa k moci vypracovali. Pôvodne to boli bojovníci, ktorých nakúpili v juhozápadnej Ázii a predávali na trhoch v Egypte a Sýrii. Tam boli zamestnaní v armáde, kde postupovali v hierarchii hodností. Prvý mamluk sa stal sultánom v polovici 13. storočia. Ich despotická vláda trvala tristo rokov.
Dar bal-Ahmar má šancu stať sa jednou z hlavných káhirských atrakcií.