Lisabon prekvitá, avšak za akú cenu? Miestni odchádzajú, ostáva 'sardinkový disneyland'

09.06.2018 07:00
Portugalsko, toreador, býk
Býčie zápasy v Lisabone. Autor: ,

Ešte donedávna bola portugalská metropola Lisabon temným miestom Európy. V historickom centre dominovali zdemolované a napoly opustené budovy a hlavné námestia boli miestami prostitútok a obchodníkov s drogami. Bol to výrazný príklad európskej dlhovej krízy.

V roku 2011 však krajina prijala sériu významných opatrení, medzi nimi aj zákon o prenájme, ktorý liberalizoval trh s nehnuteľnosťami v hlavnom meste. Výmenou získala krajina medzinárodnú pomoc za zhruba 78 miliárd eur.

Dnes mesto prekvitá. Turisti tam prúdia zo všetkých kútov sveta, historické budovy sa lesknú novotou a bary a reštaurácie sú preplnené. Kto z toho však ťaží a kto tým stráca, to je otázka, ktorá miestnych obyvateľov rozdeľuje, poznamenáva americký denník The New York Times.

Portugalsko je najvýznamnejším príkladom hospodárskeho oživenia v Európe. Nezamestnanosť sa znížila na polovicu, zvyšuje sa export, a tak zahraniční investori zaplavujú Lisabon. Tým, ktorí kúpia nehnuteľnosť v hodnote 500 000 eur navyše dáva krajina šancu na „zlaté vízum“. Teda možnosť oficiálne sa v Portugalsku usadiť.

Napriek tomu priemerná mesačná mzda v krajine je zhruba 850 eur. Liberalizácia trhu spolu s obrovským prílevom zahraničných investícií prispela za posledné dva roky k zvýšeniu cien nehnuteľností v centre Lisabonu až o 30 percent.

„Stratégia Portugalska pre východisko z krízy bola nalákať zahraničných investorov, čo vyriešilo hlavné finančné problémy, ale zároveň vytvorilo iné problémy pre našich ľudí, ako je napríklad bytová kríza v Lisabone,“ tvrdí bývalá poslankyňa a výskumná pracovníčka na lisabonskej univerzite Ana Dragove.

Obrodenie Lisabonu pocítilo mnoho menej privilegovaných obyvateľov mesta, ktorí sú vysídľovaní. Mnohé ulice sú tak ukážkou dvoch extrémov žijúcich vedľa seba.

V stredovekej štvrti Mouraria sa stavia luxusný rezidenčný dom len niekoľko metrov od rekonštruovanej budovy, ktorá sa stala druhým domovom pre francúzskych a ďalších zahraničných investorov. Na jej konci však stojí starý dom s úzkymi balkónmi, ktorý sa stal symbolom portugalských aktivistov, ktorí bojujú proti vysťahovaniu pôvodných obyvateľov.

Obyvatelia v dome naproti, ktorí vyhrali súdny proces a právo zostať doma, zavesili z okna vypchatú podobizeň Santa Clausa. Okolo neho visia transparenty s ich vianočnými želaniami: cenovo dostupné bývanie a sociálna spravodlivosť.

Príchod investorov a celebrít ako je Madonna do mesta „vytvoril problém s bývaním v niekoľkých štvrtiach“, tvrdí riaditeľ hotelového rezortu Luís Correia da Silva. „Ľudia by však nemali zabúdať, že ešte pred pár rokmi tieto štvrte zachrániť nikto nechcel,“ dodáva.

Od takzvanej karafiátovej revolúcie v roku 1974, ktorá v krajine ukončila dlhoročnú vojenskú diktatúru, bolo centrum Lisabonu napoly opustenou štvrťou, ktorej sa miestni obyvatelia skôr vyhýbali. Keď v roku 2011 získalo Portugalsko medzinárodnú pomoc, žilo v centre metropoly 552 800 obyvateľov a bolo tam 322 865 bytových jednotiek, z nich na 50 000 opustených.

Rok nato vláda schválila kontroverzný zákon a niektorí politici išli Portugalcom príkladom. Vtedajší lisabonský starosta António Costa presunul radnicu z historického sídla v centre mesta do bývalej továrne na dlaždice na námestí Intendente, neslávne preslávenej prostitúciou a drogami.

Od tej doby sa ale miesto zmenilo na nepoznanie. Vznikli tam remeselné dielne a kaviarne a ďalšie projekty sú vo výstavbe.

Kláštor sv. Hieronýma
Kláštor sv. Hieronýma Autor: Marek Stańczyk

Podľa mestského geografa Luisa Mendesa, ktorý bojuje proti vysídľovaniu miestnych obyvateľov, ale môže Lisabon zabiť „zlatú hus“, na ktorú láka turistov. „Ak budeme vysídľovať starých obyvateľov a vytvárať komunitu pre majetných, čo potom ukážeme turistom, ktorí v našich uliciach chcú vidieť tradičný portugalský život?“ hovorí expert.

Niektorí Portugalci sa sťažujú, že vznikla dvojaká ekonomika, ktorá rozdeľuje spoločnosť na tých, ktorí pracujú s nehnuteľnosťami a v cestnom ruchu, a na tých ostatných.

Ostro kritizujú aj takzvanú disneyfikáciu Lisabonu. Príkladom fenoménu sú napríklad obchody ako Fantastický svet portugalských sardiniek, v ktorom si turisti môžu kúpiť konzervu sardiniek s dátumom ich narodenia na etikete.

Lisabon každoročne navštívi 4,5 milióna turistov. Pomer k miestnej populácii je pritom osem ku jednej. Tento rok sa má v metropole otvoriť približne 30 nových hotelov.

#Portugalsko #Lisabon
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk