Aj keď je celkom možné, že v kamennom dvojpodlažnom domci tesne za mestskými hradbami sa Kolumbus (alebo sa v skutočnosti volal Pedro Scotto?) vôbec nenarodil, návštevníkom to vôbec nevadí.
Na schodoch pred nenápadnou budovou, kde je dnes malé múzeum, sa tlačia od rána do večera, až je problém spraviť si selfie fotografiu bez neželaných tvárí.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Po zopár viac či menej úspešných pokusoch o pekný záber, prípadne okolitom hundraní v rôznych rečiach, to väčšina vzdá a poberie sa preskúmať „zvyšok“ Janova. A netreba ani chodiť ďaleko.
Hneď vľavo od Krištofovho domu upúta pozornosť krásne oblúkové stĺporadie. Sú to ruiny kláštora svätého Ondreja, ktorý postavili v 12. storočí. Pretrval veky, no začiatkom 20. storočia ho značne poškodili počas stavby neďalekej cesty.
Trasa od Kolumbovcov smerom do historického centra vedie popod stredovekú bránu (Porta de Sant Andria). V roku 2006 časť historického centra poctili zápisom do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO a na prvý pohľad je jasné, prečo.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Už samotná prechádzka uzučkými dláždenými uličkami, do ktorých takmer nepreniká slnečné svetlo, je vzrušujúca. Úsporne riešená urbanizácia sa dá pochopiť – celý Janov je vystavaný na úpätí hôr, a tak všetci mešťania chceli bývať na úzkej rovinke čo najbližšie pri pobreží.
Donekonečna to však takto nešlo, preto je dnešný veľký Janov roztiahnutý v Janovskej zátoke – Golfo di Genova – v dĺžke 35 kilometrov. Napriek takmer extrémnym podmienkam tu však majú metro…
Čo celkom prekvapí, je množstvo černochov, ktorí tu pracujú, vlastnia miniatúrne obchodíky so suvenírmi či ovocím a zeleninou. Mesto patrí medzi najbohatšie v Taliansku a tamojší prístav je najdôležitejším spomedzi všetkých v krajine, a to je zrejme aj dôvodom hojného prisťahovalectva.
Medzi najkrajšie historické pamiatky Janova patrí výrazná páskovaná Katedrála sv. Vavrinca (Cattedrale di San Lorenzo), ktorú postavili v roku 1118 ako románsku baziliku. Chrám s čiernymi a bielymi pruhmi, ktoré sú typickým prvkom staviteľstva v tejto časti Talianska, neskôr prestavali do gotického štýlu a celý prerod zavŕšila renesančná kupola.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Pruhovaná svätyňa sa podľa všetkého páči aj „tam hore“, keďže ju len akoby zázrakom minula počas druhej svetovej vojny takmer istá katastrofa. V roku 1941 na ňu Briti omylom vypálili bombu, ktorá síce prerazila múry, no neexplodovala. Na pamiatku tejto udalosti je bomba dodnes umiestnená v katedrále.
Jedným z centier Janova je veľkolepé Námestie Ferrari (Piazza de Ferrari) s dominantnou rozložitou fontánou v strede. Na východnej strane námestie ohraničuje majestátny dom burzy – Palazzo della Nuova Borsa z roku 1912.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Okrem finančného srdca sa námestie môže pochváliť aj kultúrnym stánkom. Janovské Teatro Carlo Felice z polovice 19. storočia je jedným z najslávnejších divadiel v krajine, aj keď ho vojnové boje poškodili, dnes sa teší z obnovenej formy.
Z historických uličiek je celkom príjemné vymotať sa smerom k moru, no trasa vedie popod rušnú nadúrovňovú autostrádu, ktorá jednak narúša príjemný dojem, jednak kazí pekné zábery zospodu na úchvatné mesto šplhajúce sa po úpätiach vrchov.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Promenáda v Starom prístave (Porto Antico) je však očarujúca a nachádza sa tu hneď niekoľko atrakcií. Milovníkov filmov poteší prehliadka lode Neptún, ktorá je replikou plavidla zo 17. storočia a postavili ju pre snímok Piráti režiséra Romana Polanského.
Morskí zbojníci síce k dispozícii nie sú, zato veselé delfíny si ukradnú šou. Tamojšie akvárium je najväčšie v Taliansku a jedno z top celej Európy. Janovčania si na ňom dali záležať a morský svet so všetkým, čo k nemu patrí, otvorili v roku 1992, na počesť 500. výročia vylodenia Krištofa Kolumba v Amerike.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Len na skok od akvária už púta pozornosť obrovská sklená guľa so zeleňou vnútri. La Biosfera je kúskom tropického pralesa, v ktorom našlo domov vyše 150 druhov rastlín a živočíchov, vrátane oranžových ibisov, leguánov či motýľov.
Kto doposiaľ nebol spokojný s fotografiami celkov, určite si napraví chuť na 40 metrov vysokej panoramatickej vyhliadke na okraji brehu. Výťah vyvezie turistov nad zaujímavú konštrukciu (Bigo – taliansky žeriav), umelecké dielo, ktoré znázorňuje veľké prístavné žeriavy nakladajúce tovar na dopravné lode.
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Pohľad z nulovej nadmorskej výšky na strmé cesty a domy vrezané v kopcoch je čarovný, no až keď sa človek dostane nahor a celý prístav má ako na dlani, uvedomí si jeho rozľahlosť a význam. Túru však chystať netreba, do výšky sa dá vyviezť pohodlne pozemnou lanovkou, ktorá je súčasťou mestskej hromadnej dopravy.
Potulky Janovom zakončime tak, ako sme ich začali – s Krištofom. Niekoľko ulíc na západ od prístavu, na námestí vedľa železničnej stanice, sa s návštevníkmi lúči moreplavec na honosnom piedestáli, aký si človek jeho významu v rodnom meste skutočne zaslúži. Arrivederci, Christoforo!
Foto: Gabriela Sabová, Pravda.sk
Wikipedia.org/wiki/Janov; Tripadvisor.sk; Wikipedia.org/wiki/Genoa; Lonelyplanet.com; Telegraph.co.uk; Wikitravel.org/en/Genoa; Wikipedia.org/wiki/Genoa_Cathedral; Wikipedia.org/wiki/Neptune