Sionu jeden hrad nestačí. Má rovno štyri

, 25.09.2018 07:00

Je horúci augustový deň a malebné švajčiarske mestečko Sion je ako vymreté. Žeby len slovenskí turisti dostali skvelý nápad vybrať sa v nedeľu poobede na hrad? A nie na jeden, ale rovno na dva, ktoré z protiľahlých kopcov strážia hlavné mesto kantónu Wallis. Alebo Valois - ak namiesto nemčiny uprednostňujete francúzštinu. Načo si vyberať, keď môžeme vidieť oba - hrady Valére a Tourbillon sa zdajú byť na dosah!

Hrad Valere - za jeho hradbami je katedrála a v...
Hrad Valere - za jeho hradbami je katedrála a v nej najstarší funkčný organ sveta z 15. storočia. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Miestni obyvatelia si zrejme užívajú siestu, kto by sa v 36 stupňoch driapal do kopca.

Pot nám steká po chrbte, no nevzdávame sa. Na ruinách Tourbillonu zahliadneme pár turistov – ani oni neodolali. Tak hor sa na miesto, kde v 13. storočí sídlil savojský biskup Boniface de Challant.

Po ceste čítame informačné tabule a dozvedáme sa, že v roku 1417 hrad padol za obeť požiaru. Vtedajší biskup Guillame VI. de Rarogne ho dal zrekonštruovať – musela to byť krása, zachovali sa rytiny, kde vidieť, že kaplnku zdobili nové fresky.

Pohodlní biskupi

Biskupi však boli čoraz pohodlnejší, ani im sa nechcelo šplhať do kopca a keď už sa necítili nikým a ničím ohrození, presťahovali sa do nižšie položeného hradu Marjorie. Z Tourbillonu sa stalo ich letné sídlo.

Zdá sa, že Švajčiarom nestačí hovoriť niekoľkými jazykmi, ešte aj hradov musia mať v jednom meste niekoľko. V Sione dokonca až štyri!

Ako strategická úloha hradu upadala, Tourbillon postupne pustol a keď 25. mája 1788 Sion opäť zachvátil požiar, ktorý zničil dve tretiny mesta, hrad už neobnovili.

Na kopci oproti hradu Valere ležia ruiny...
Na kopci oproti hradu Valere ležia ruiny Tourbillonu. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Až na konci 19. storočia si miestni uvedomili, že hrad je zaujímavou historickou pamiatkou a kto chce, môže si dnes dohodnúť podrobnú prehliadku so sprievodcom.

Kamenné múry sú v auguste rozpálené, takže rýchlo prelezieme zvyšky niekdajších komnát a rozhodneme sa hľadať chládok v lepšie zachovanom hrade Valere na kopci oproti.

Bez zastávky na zmrzlinu to nejde, ešte šťastie, že presne v strede cesty medzi oboma hradmi stojí stánok s občerstvením.

Práve k nemu mieri skupinka turistov. Chlapec sa prihovorí predavačke po taliansky, tá však zakrúti hlavou. English? Tínedžer sa nevzdáva a žiada „ice-block“.

Predavačka síce anglicky rozumie, no výraz ice-block v živote nepočula. „Čo by to malo byť?“ pýta sa s nepredstieraným záujmom. Celý kantón Wallis síce leží v Alpách, ale čo za ľad to ten chalanisko má na mysli?

Chlapec ukáže na nanuk – predsa toto! Predavačka sa zasmeje, našťastie slovo čokoláda každý Švajčiar pochopí hádam vo všetkých jazykových variantoch. Aj my dolížeme svoju zmrzlinu a vydáme sa na výstup číslo dva.

Fresky vnútri hradu Valere.
Fresky vnútri hradu Valere. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Už bedeker varoval, že v alpských údoliach rovnako ako vo Wallise padá všeobecne málo zrážok, pretože tieto miesta sú chránené pred mrakmi väčšinou z oboch strán horami. To je presné, keď sa pozrieme dolu z kopca, celé okolie je vyprahnuté.

A už sme pri ďalšej tabuli a čítame: Kopec, na ktorom stojí hrad Valere, tvoria rôzne veľmi suché biotopy, cenné pre faunu a flóru.

Rastie tu niekoľko ohrozených druhov rastlín mediteránneho alebo euroázijského pôvodu a tiež typické druhy hmyzu ako lúčne kobylky, cikády, motýle či osy.

V blízkosti hradu možno nájsť rastliny, ktoré sa kedysi pestovali, no dnes sú už veľmi vzácne, napríklad pravý šafran, štiav a rôzne ázijské tulipány.

Najstarší organ sveta

Celkom vyšťavení dorazíme na Valere. Máme šťastie, nielenže je vnútri klimatizácia, ale v prvú nedeľu v mesiaci je vstupné zadarmo. Aj keby ste mali vstupné platiť, návšteva hradu sa oplatí.

Nájdete tu nielen gotické sošky a iné zaujímavé...
Nájdete tu nielen gotické sošky a iné zaujímavé exponáty. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Dozviete sa tu, že oba hradné kopce začali zrejme opevňovať už v ranom stredoveku, aj keď archeologické dôkazy o tom chýbajú.

Biskupská kúria sa písomne spomína až v roku 999. Nevie sa, ako vyzerala, no v tom roku sionský biskup dostal od kráľa Rudolfa III. Burgundského povolenie zriadiť tu opevnenie.

História sionského biskupstva v stredoveku totiž bola dosť búrlivá. Sion niekoľkokrát zažil útoky a plienenie, pretože biskup bol zapletený do najrôznejších konfliktov.

Najslávnejším zo sionských hradov bol Valere, ktorý bol ako sídlo miestnych pánov zmienený už v roku 1050. Chránil katedrálu, ktorá stála na najvyššej skale.

Tento majestátny kostol zasvätený Panne Márii ukrýva vraj najstarší funkčný organ na svete. Postavili ho v roku 1435 a do kostola ho pravdepodobne doniesol Guillame de Rarogne, neskorší biskup sionský.

Výhľad na okolie Sionu.
Výhľad na okolie Sionu. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

V 50. rokoch 20. storočia organ zreštaurovali a od roku 1969 sa vraj vždy v lete rozozvučí počas medzinárodného festivalu starých organov.

Hneď si spomeniem na extravagantného amerického organistu Camerona Carpentera – verím, že by neodolal a musel by si hru na tomto unikátnom kúsku vyskúšať.

My však skúmame komnaty hradu a čítame si o Rimanoch, Keltoch, o živote v stredoveku. Na hrade Valere je zo všetkého kúsok – od pravekých nálezov, náboženských predmetov z najrôznejších období, fresiek na stenách, nábytku až po mineralogické zbierky akéhosi geológa menom Gerlach!

Nábytok, historické rúcha, uniformy walliského regimentu až po roľnícke náradie. Vraj život miestnych roľníkov sa od stredoveku až do 20. storočia nezmenil – o čom svedčí náradie či nádoby.

Zrazu na stene upúta veľká kravská hlava. Pod ňou múzejníci opisujú, ako v 20. storočí stratilo walliské poľnohospodárstvo na význame. Príkladom je vraj práve čierna erinská krava.

Vnútro katedrály pri hrade Valere.
Vnútro katedrály pri hrade Valere. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Už nejde o jej hospodársku produktivitu, oveľa dôležitejšia je jej symbolická hodnota. Kravička sa stáva znakom walliskej identity, turistickou značkou, nositeľkou reklamy – a tým najdôležitejším úžitkovým zvieraťom kantónu.

A nezabudnú pripomenúť, že dnešné kravičky už nemajú na krku ohlávku z kože, ale nosia elektronickú známku, z ktorej sa dá vyčítať, koľko litrov mlieka nadojí a koľko podľa toho dostane kŕmnej zmesi. Nuž, pokrok nezastavíš. Švajčiarsko, krajina bankárov, dobre vie, čo sa oplatí.

Ku koncu prehliadky preletíme známe švajčiarske obchodné značky, prezrieme si expozíciu o lyžovaní, kde nechýba ani snežné delo a v poslednej miestnosti zhliadneme znepokojujúcu videoprezentáciu o globálnom otepľovaní.

Ukazuje walliské údolie od praveku, keď ho z väčšiny pokrýval ľadovec, roky rýchlo bežia a ľadovcové plochy postupne miznú (preto potrebujú aj v Alpách snežné delo), údolie namiesto sviežej zelenej naberá žlté a hnedo vyprahnuté farby a v desivej budúcnosti už mizne nielen ľad, ale aj stromy a ostáva nehostinná púšť. Hádam sa to tak neskončí!

Veža čarodejníc v Sione zo 14. storočia.
Veža čarodejníc v Sione zo 14. storočia. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Zvečeriava sa, obloha sa zatiahne – v Alpách sa počasie môže meniť rýchlo. Len nech nás nezastihne na kopci búrka. Keď zídeme do centra stredovekého mestečka, je už po sieste a uličky Sionu ožívajú.

Pekný je tu hádam každý dom. A ako je tu čisto. Možno aj vďaka vtipným značkám, kde pod obrázkom preškrtnutého psa vykonávajúceho svoju potrebu v štyroch jazykoch píšu: Danke. Merci. Grazie. Thanks.

Keď kravička predáva

Na druhý deň si pre zmenu urobíme výlet k alpským jazierkam. V dobe pohodlných turistov človek na to nepotrebuje už ani kondičku. Bez námahy sa vyvezie hore zubačkou a ešte si pritom môže z okienka fotiť na ajfón alpské kvietky. Neodolala som – a hneď to po mne zopakovali ďalší traja turisti.

Spomeniem si, ako som v bedekri čítala o belle epoque. Veru, boli to krásne časy (1890 až 1914), keď sa ľuďom darilo naozaj dobre, panoval mier a kto si to mohol dovoliť, cestoval v tých najluxusnejších vlakoch do Švajčiarska, z ktorého Brit Thomas Cook vytvoril jednu z prvých prázdninových destinácií.

Renesančná radnica s vežou, na ktorej sú...
Renesančná radnica s vežou, na ktorej sú astronomické hodiny. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Predtým totiž nič také ako cestovanie pre zábavu neexistovalo – lenže za belle epoque mali turisti v kožených skriňových kufroch uložené cylindre, slnečníky a večerné róby, a preto aj hotely vyzerali ako menšie paláce.

Hostia sa šplhali po skalách, svišťali na drevených doskách z kopca dolu a promenádovali sa okolo jazier a iných zaujímavostí. Na kopcoch vznikali lanovky a zo sedliakov sa stal ich obslužný personál.

Vystúpime zo zubačky a niektorí „turisti“ mieria hneď do bufetu. K prvému jazierku, ktoré je na dohľad, sa však aj tak valia davy. Moderná turistika občas vyzerá desivo. Poď, ujdeme im – navrhnem manželovi. Pridáme do kroku a o pol hodiny sme pri ďalšom, tentoraz tyrkysovom jazierku.

Pod stromom spokojne ležia v chládku štyri kozy, vôbec ich neruší bufet hneď vedľa, kde predávajú kokakolu a hotdogy.

Jedno z alpských jazierok.
Jedno z alpských jazierok. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Pri jazierku je niekoľko červených reklamných ležadiel a postupne zaregistrujem asi štyri psy, ktoré sa vrhnú do chladivej vody.

Rýchlo preč. Obchádzame jazierko, pri ktorom sa opaľujú a kúpu ľudia v neónovo žiarivých plavkách. Stúpame do kopca a turistov konečne ubúda. Tráva je mokrá, zabárame sa do nej, treba sa vyhýbať kravincom. Tie kravy musia mať dobrú kondičku, napadne mi. Alebo len unikajú pred hlučnými turistami?

Predierame sa popod konáre, obohraté hity z rádia v bufete už k nám nedoliehajú a zrazu počujeme zvonenie… Pod stromami o kus ďalej sa predierajú dve alpské kravičky. Tak tu ste!

Po tom stúpaní musíme polapiť dych. Dnes veru desaťtisíc krokov urobíme poľahky, pomyslím si. Dajme si chvíľu prestávku

Čo už nevládzeš? Pozri na ne! Smeje sa manžel a ukazuje rukou na strmý kopec, kde sa prediera celé stádo. Kravičky vôbec nevyzerajú unavené. Nepotrebujú ani pastiera.

Aj psíky asi značke rozumejú.
Aj psíky asi značke rozumejú. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

Putujeme ďalej, slnko páli, všetko vyzerá idylicky – nemôžem odolať a každých pár metrov musím urobiť fotku.

Tu je krásna kvetinka, tento výhľad z kopca ešte nemám a čo je to tu? V tieni oddychuje celé kravské stádo. Očividne nie všetky alpské kravky trhajú rekordy v horolezeckých výstupoch.

Konečne dosiahneme najvyšší bod výletu a už len zostupujeme a kocháme sa. Fotím si nádherné fialové bodliaky. A potom ju zbadám – majestátnu čiernu kravu. Vytiahnem telefón a zrazu mi to pripadá akési nepatričné.

Asi ako keď sme pred pár rokmi boli na tradičnej škótskej svadbe a rozmýšľali sme, čo asi Škóti nosia v tých huňatých tradičných taštičkách – do momentu, kým z nej jeden svadobčan nevytiahol cigarety. Kravička však dobre vie, že pre Wallis je najlepšou reklamou a nechá sa odfotiť.

Ja som tu doma, hlási erinská krava.
Ja som tu doma, hlási erinská krava. Autor: Katarína Sedláková, Pravda

O pár dní si na ňu spomeniem, keď na nablýskanej ulici v Zürichu kupujem otcovi ako darček vtipné tričko. Sú na ňom načrtnuté alpské končiare a nápis: Seit 1291 (Od 1291).

V tom roku sa odohrala mýtická prísaha Rütli Schwur a tri kantóny sa spojili do Večného spolku, zárodku Švajčiarska

Predavačka sa pýta, či tričko môže zabaliť do papiera s obrázkami kravičky. Samozrejme – otec dobre vie, čo je najužitočnejšie švajčiarske zviera.

Wallis/Valais

  • kantón na juhozápade Švajčiarska
  • spodná a stredná časť kantónu sú frankofónne, v hornej časti sa hovorí po nemecky
  • hlavné mesto kantónu je Sion/Sitten
  • rozlohou (5 224 km2) je to tretí najväčší kantón Švajčiarska, celý leží v oblasti Álp

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Švajčiarsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk