Po 20 rokoch plánovania, projektovania a výstavby sa Helsinská centrálna knižnica začiatkom decembra oficiálne otvorila pre verejnosť. Udialo sa to na záver celoročných osláv fínskej nezávislosti, ktorú vyhlásili 6. decembra 1917.
Tri dimenzie
Stavba zo smrekového dreva a skla stojí na význačnom mieste v centre mesta, priamo oproti fínskemu parlamentu. Kým parlamentná budova je strohá štruktúra zo žuly, novú knižnicu navrhlo fínske štúdio ALA Architects ako prívetivú stavbu so zvlnenými líniami, ktorá láka ľudí do svojej „teplej náruče“.
Okrem obrovského množstva 100 000 kníh ponúka knižnica s názvom Oodi, čo je fínsky výraz pre „ódu“, verejnosti aj hudobné a videoštúdiá, kino či dielne s 3D tlačiarňami a laserovými rezacími strojmi.
V komplexe je tiež návštevnícke centrum Európskej únie, ktoré poskytuje informácie o činnosti EÚ a jej vplyve na každodenný život radových občanov.
„Oodi stelesňuje modernú predstavu o tom, čo znamená knižnica,“ hovorí Tommi Laitio, ktorý v Helsinkách pôsobí ako výkonný riaditeľ pre kultúrne záležitosti, knižnice, šport a služby pre mládež. „Je to literárna inštitúcia, ale tiež inštitúcia technologická, hudobná a filmová,“ dodáva.
Roboty aj hudba
Jednou zo známok pokroku sú roboty slúžiace na prepravu kníh. Majú podobu sivých vozíkov, ktoré dokážu samy hľadať cestu, vyhýbať sa ľuďom a nábytku a používať výťahy tak, aby pre zákazníkov vyzdvihli knihy zo suterénu a vrátené zväzky zase vyložili pri správnom regále. Do políc budú knihy zaraďovať bežní zamestnanci knižnice.
Knižnica, ktorú by podľa očakávaní malo navštevovať 10 000 ľudí denne, má oddelené tiché priestory pre štúdium, všade inde však nie je „mlčanlivosť“ pravidlom, ako je to zvykom v iných knižniciach.
Hluk a ruch je naopak vítaný na prvom poschodí, ktoré sa má stať miestom stretávania ľudí všetkých vekových skupín na účely spoločnej tvorby. Návštevníci si tu môžu požičať hudobné nástroje alebo napríklad hrať sa na herných konzolách.
„Sme pripravení viesť nepretržitú diskusiu s užívateľmi a zamestnancami o tom, aké správanie je v knižnici vítané, ale rozhodne by mala byť rušným miestom a strediskom všemožných spontánnych aktivít,“ hovorí vedúci knižničných služieb mesta Katri Vanttinenová.
Malí hluční čitatelia
Tá je obzvlášť hrdá na rozhodnutie knižnice neoddeľovať detské oddelenie od sekcie pre dospelých. Obe sú umiestnené v 50 metrov dlhom priestore v najvyššom, presklenom poschodí budovy.
„Domnievame sa, že hluk, ktorý deti vnášajú do tohto poschodia, je pozitívny, počujeme hlasy budúcnosti a páči sa nám, že máme literatúru pre deti i dospelých v rovnakom poschodí bez akýchkoľvek oddeľujúcich stien,“ podotýka Vanttinenová.
„Akustika bola naozaj dobre premyslená, takže keď ľudia na jednom konci poschodia kričia, na druhom konci je to sotva počuť,“ dodala.
Hoci mnohé krajiny obmedzujú svoje knižničné služby, podľa Laitia nebol problém získať podporu politikov a verejnosti pre tento projekt v hodnote 152 miliónov dolárov vďaka tomu, aký význam Fíni knižniciam prikladajú.
V tejto 5,5 miliónovej krajine si ľudia požičajú 68 miliónov kníh ročne. „Knižnice v Helsinkách sú druhou najviac hodnotenou verejnoprospešnou službou po dodávkach pitnej vody,“ hovorí Laitio.