„Okolo 90 percent z tých, ktorí utiekli z mosulského Starého Mesta, hovorilo týmto dialektom. Budúce generácie mosulštinu nebudú ovládať a budú hovoriť iným nárečím,“ domnieva sa dvadsaťšesťročná Šahd Valídová, ktorá patrí k malej komunite mladých ľudí, ktorá pôvodným miestnym jazykom stále hovorí.
Šahda vyrastala na východe mesta, ktoré najhoršej skaze v porovnaní so Starým Mestom uniklo. Mosulštinou hovorila s dedkom a s priateľmi zo Starého Mesta.
Zženštilý jazyk
Písomnú arabčinu majú spoločnú krajiny od Maroka po Perzský záliv, ale miestne dialekty sú veľmi odlišné ako v jednotlivých krajinách, tak aj v susedných mestách.
Rozdielna môže byť nielen výslovnosť, ale aj slovná zásoba. Dialekty sú v niektorých prípadoch natoľko iné, že ich hovoriaci sa radšej rozhodne pre vzájomnú komunikáciu v angličtine alebo francúzštine.
Ten mosulský zahŕňa výrazy z turečtiny, perzštiny i kurdského jazyka, čo zodpovedá búrlivej histórii Mosulu aj okolitých plání Ninive.
V porovnaní s arabčinou existujú výslovnostné rozdiely hlások, niektoré výrazy by boli pre človeka z Bagdadu ťažko zrozumiteľné.
Obyvatelia iných častí Iraku sa ľuďom hovoriacim mosulským dialektom často posmievajú, jazyk im pripadá zženštilý.
Šahda hovorí, že mladíci z Mosulu často rýchlo prejdú do iného dialektu, keď sú na dosluch od niekoho cudzieho. Nechcú byť na smiech.
Premiešanosť
Iracký odborník Abdalkarím Jasin Ahmad z univerzity v Newcastli sa mosulským dialektom zaoberá a hovorí, že jeho úpadok sa začal desiatky rokov predtým, ako Mosul obsadil teroristický Islamský štát (IS), kvôli ktorému mesto prešlo ťažkými bojmi.
Na začiatku 20. storočia v Mosule a okolí žili Arabi, Kurdi, Asýrčania, Turkméni a ďalšie národy. Moslimské, kresťanské, židovské a ďalšie komunity veriacich sa navzájom znášali a hovorili „mosulsky“.
Kedysi prosperujúca židovská komunita odišla v 40. a 50. rokoch, v čase násilností, ktoré sprevádzali vznik Izraela. Kresťania zo severného Iraku odchádzali postupne desiatky rokov – utekali pred extrémistami alebo mierili za lepšími príležitosťami do cudziny.
Od začiatku 60. rokov iracké vlády vykonávali arabizáciu severu a presídľovali tam lojálne arabské obyvateľstvo. Títo ľudia so sebou priniesli arabčinu založenú na dialekte beduínov a miestny jazyk nepoužívali. Nedávne suchá vyvolali ďalšie prisťahovalecké vlny z iných oblastí Iraku.
„Náš problém je premiešanosť obyvateľstva. Za Saddáma Husajna sa do polície a armády dostali dedinčania z iných častí Iraku a keď prišli do Mosulu, ovplyvnili náš jazyk,“ hovorí päťdesiatdeväť ročný Saad Muhammad Džardžís a prechádza sa zvyškami svojho zničeného domu na kopci pri Tigris.
Návrat sa nekoná
Mahmúd Jásín má 25 rokov, narodil sa na Starom Meste, ale miestny jazyk neovláda – jeho predkovia sa prisťahovali z vnútrozemia.
„Keď začne nejaký Mosulčan hovoriť rýchlo svoju rečou a my mu nerozumieme, hovoríme, že kotkodáka ako sliepka alebo šteboce ako vtáky. Znie to ľahko a mäkko. Niekto hovorí, že je to, ako keď sa rozprávajú ženy,“ opisuje miestny jazyk Mahmúd.
Ešte v roku 2014 žilo v Starom Meste 60 000 ľudí. IS počas svojej trojročnej vlády tisíce z nich zabil, mnohých pri verejných vraždách. Boje o mesto v roku 2017 boli najťažším prípadom mestskej bitky od 2. svetovej vojny.
IS mnohých civilistov zajal a držal ako ľudské štíty. Nálety a samovražedné útoky Mosul premenili na apokalyptickú krajinu sutiny a zničených domov. Z desiatok tisíc utečencov sa vrátil zlomok. Mnohí nemajú kam ísť, iní sa boja prenasledovania zo strany irackej armády.
Tričká s nápismi a kaviareň
Sedemdesiatročná Navál Fathíová sa narodila v Starom Meste. Počas bojov utiekla a teraz žije na západnom predmestí Mosulu. Pamätá si, ako za jej detstva prichádzali do Starého Mesta kmeňoví šajchovia, ale podľa nej miestnu kultúru nijako neovplyvnili. „My sme od nich nič nepreberali,“ hovorí žena.
Zato teraz je podľa nej všetko iné. „Ľudia sa menia, ich duše, šaty, jazyk. Nemali by sme si nič nahovárať, to pôvodné sa nevráti,“ hovorí Navál.
Odborník Ahmad však nádej nestratil. V kaviarni naproti mosulskej univerzity sa schádzajú študenti a obklopujú sa predmetmi pripomínajúcimi minulosť mesta. Pri vchode sa predávajú tričká s nápismi v mosulskom jazyku.
Podľa Ahmada majú ľudia pocit, že teraz, keď sa zbavili IS, musia prejaviť svoju vlastnú kultúru a jazyk je jej súčasťou.