Duša piští po Litomyšli. Do východných Čiech nielen za Smetanom

Je to mesto neobyčajne kultúrne a kúpeľné... ale vodu tam nikto nepije – týmito slovami opisuje Litomyšl v Krvavom románe spisovateľ a maliar Josef Váchal. Nečudo, že Litomyšl sa dnes prezentuje ako prvé české kúpele ducha. Do rodiska Bedřicha Smetanu prúdia nielen milovníci hudby, ale aj vynikajúcej architektúry. Litomyšl je totiž mesto historické aj moderné zároveň.

01.08.2019 07:00
Litomyšl, Česko, mesto Foto:
Litomyšl
debata

Pôvabné desaťtisícové mestečko vo východných Čechách naozaj funguje ako miesto, kde je možné obnoviť duševné sily.

Presne ako tvrdia domáci, na liečbu je ideálna návšteva galérií, prehliadka historických pamätihodností a objektov súčasnej architektúry.

Spoznávať Litomyšl možno začať napríklad na námestí pomenovanom po asi najznámejšom miestnom rodákovi – Bedřichovi Smetanovi.

Smetanovo námestie dlhé 500 metrov je srdcom mesta a patrí k najdlhším v Európe! Vzniklo pozdĺž stredovekej cesty medzi hradným návrším a riečkou Loučná.

Domy sú tam postavené na úzkych gotických parcelách, no postupne získali neskorobarokovú či klasicistickú podobu.

Domy majú čarovné podlubia, ktorým tu hovoria podsíně – za dažďa možno vďaka nim prejsť námestie suchou nohou.

Namaľuj čertov na stenu

Alebo možno začať z celkom iného konca a na ulici Terezy Novákovej najskôr vstúpiť do domčeka s tajomným názvom Portmoneum.

Je to maličké, no o to pôsobivejšie múzeum maliara, grafika, sochára a spisovateľa Josefa Váchala.

Originálny klavír, na ktorom hrával Bedřich...
Na návštevu Portmonea, domčeka Josefa Portmana,...
+8Smetanova Litomyšl je druhý najstarší hudobný...

Ten domček v rokoch 1920 – 1924 vyzdobil pre svojho priateľa Josefa Portmana, úradníka, milovníka umenia a amatérskeho kníhtlačiara.

Dve miestnosti domčeka majú všetky steny aj strop pomaľované postavičkami diablov, zlých škriatkov a duchov v sýtych farbách, ktoré sa prelínajú s klasickými kresťanskými motívmi a odkazmi na hinduizmus a iné orientálne náuky.

Váchal priateľovi vyrezal a fantasticky pomaľoval aj originálny nábytok – skrine, posteľ, čertovské truhlice.

Sprievodca v múzeu dodá, že keď boli Portmanove deti choré, zamkol ich do miestnosti pomaľovanej čertami, aby nešírili nákazu. Aké desivé to pri svetle sliepňajúcich sviečok pre deti muselo byť!

Dosť desivo tie dve miestnôstky pôsobia aj za svetla, ale zároveň nás to fascinuje. Nečudo, že dom je dnes unikátnou európskou pamiatkou.

Komu by Váchala bolo málo, môže sa vybrať do Uličky Josefa Váchala, kde sídli kníhkupectvo, nakladateľstvo a penzión Paseka.

Práve jemu vďačíme za záchranu nevídaného a dnes mimoriadne ceneného Váchalovho diela.

Fasádu domu od roku 1998 zdobia sgrafitá na motívy Váchalovho Krvavého románu, ktoré vytvorili študenti Inštitútu reštaurovania a konzervačných techník v Litomyšli.

8 000 sgrafít, každé iné

A keď už sme pri sgrafitách, tie najkrajšie možno vidieť na nádhernom renesančnom zámku, ktorý je od roku 1999 aj s celým areálom zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Sgrafitá zdobia všetky fasády zámku vrátane komínov. Je tu vyše osemtisíc listových sgrafít, z ktorých každé je iné. Na severnej stene sú figurálne sgrafitá s bojovými scénami.

Originálny klavír, na ktorom hrával Bedřich... Foto: UPVISION
Litomyšl, rodny byt bedricha smetanu Originálny klavír, na ktorom hrával Bedřich Smetana v ich byte v zámockom pivovare.

Zámok dal vybudovať v 16. storočí Vratislav z Pernštejna, poslednými majiteľmi, ktorí v zámku bývali, boli Valdštejnovci.

Prehliadka zámku je zážitok. Začína sa v unikátnom zámockom divadle z roku 1797, ktoré je dnes európsky významnou pamiatkou, pretože sa zachovali už len tri ďalšie pôvodné divadielka tohto typu.

Potom obdivujeme nádvorie s dvoma poschodiami arkád, kde sa od polovice júna do 7. júla koná hudobný festival Smetanova Litomyšl.

Aj my večer navštívime trojhodinové predstavenie opery Dalibor, kde hlavnú rolu spieva Peter Berger a kráľa momentálne azda najpopulárnejší český basbarytonista Adam Plachetka.

Miestni predstavenia festivalu Smetanova Litomyšl opisujú ako bezkonkurenčné a práve tam vraj návštevník zažije pravé kúpele pre dušu.

Teraz však prechádzame nádhernými interiérmi zámku, kde sa práve koná výstava o dobovom obliekaní – v knižnici sú vystavené korzety, v jedálni kroje, inde honosné róby. A ďalšie umelecké poklady sa skrývajú v podzemí.

Pozrite sa na Zoubka

V rozsiahlych a vzdušných pivniciach, ktoré si vraj pamätajú ešte hrad Kostkov z Postupíc – ten stál na mieste ešte pred zámkom – je početná zbierka diel sochára Olbrama Zoubka. Práve toho, ktorý sňal upálenému Palachovi posmrtnú masku.

Zoubek spolu s ďalšími vynikajúcimi výtvarníkmi Stanislavom Podhrázským, Václavom Boštíkom a Zdeňkom Palcrom v období totality, keď nemohol voľne tvoriť a vystavovať, reštauroval sgrafitovú výzdobu litomyšlianske­ho zámku.

Práce trvali celých 13 sezón, počas ktorých sa tu Zoubek po druhýkrát oženil a stal sa tak polovičným Litomyšľanom. Veľkú zbierku sôch z rôznych tvorivých období preto venoval „svojmu“ mestu.

Galéria v podzemí zámku tak získala náplň, ktorá sa skvele snúbi s pivničnými priestormi. K prehliadke návštevníkovi okrem audiosprievodcu, kde sám sochár rozpráva o jednotlivých svojich dielach, ponúknu aj pohár vína.

Apropo, sám rodený Pražan Olbram Zoubek tvrdil, že z porovnania Prahy a Litomyšla vychádza víťazne Litomyšl: „Posúďte sami. Praha je dosť presne stokrát väčšia než Litomyšl. Zišlo sa niekedy v Prahe sedemsto prezidentov? Má Praha sto zámockých areálov zapísaných v zozname UNESCO? Navštívilo Prahu sto španielskych kráľov? Preto mám rád Litomyšl, mesto Smetanu, Jiráska, Boženy Němcovej a Dobromily Rettigovej. Je mi tu dobre.“

Smetanov byt v pivovare

Zoubkovu expozíciu v podzemí doplnilo v roku 2014 Srdce pre Václava Havla. Vytvorili ho Lukáš Gavlovský a Roman Švejda z vyše dvoch ton vosku zo sviečok, ktoré na rôznych miestach zapaľovali ľudia na pamiatku Václava Havla po jeho úmrtí v decembri 2011.

K Srdcu pre Václava Havla z dvoch ton sviečok... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Litomyšl K Srdcu pre Václava Havla z dvoch ton sviečok treba vyliezť po rebríku.

Kto umenia stále nemá dosť, nech sa vyberie do Mestskej obrazárne na 2. poschodí zámku. Nájde tam výber špičkových diel napríklad Maxa Švabinského, Josefa Čapka, Emila Fillu, Josefa Váchala a ďalších.

Alebo môže vyjsť von zo zámku do nádherných kláštorných záhrad.

Vo fontáne stojí päť plastík Olbrama Zoubka, ktoré predstavujú jeho rodinu. Návštevníci môžu piknikovať na tráve, požičať si stolné hry alebo počúvať koncert.

Alebo sa vybrať do zámockého pivovaru, kde je aj rodný byt Bedřicha Smetanu. Keď sa tam 2. marca 1824 malý Bedříšek narodil, dal jeho otec František, sládek a nájomca pivovaru, na oslavu vyvaliť sud na nádvorie pre pivovarskú chasu. Ešte netušil, že zo syna vyrastie velikán českej hudby.

Bedřich už ako šesťročný prvýkrát vystúpil na hudobnej akadémii a začal komponovať jednoduché skladby.

Z Litomyšla sa rodina odsťahovala v roku 1831. V byte je nielen skutočný Bedřichov pracovný stôl s rukopismi, kde môžete objaviť aj pravopisné chyby, ale aj jeho originálny klavír.

A Litomyšl má ešte nádherný Kostol Nájdenia sv. Kríža s Anjelskou vyhliadkou, odkiaľ vidieť zámok aj s pivovarom aj celé okolie.

A parky, modernú architektúru, skvelé atrakcie pre deti v múzeách aj vonku. Naplánujte si na ňu aspoň tri dni.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Bedřich Smetana