Rumunské rómske paláce sú symbolom prestíže. Domáci aj tak žijú v jednej izbe

24.08.2019 07:00

Na rumunskom vidieku alebo na okraji miest sa neuveriteľné ázijské pagody blyštia tisíckami ornamentov, v kontraste s okolitými skromnými domčekmi. Sú to rómske paláce, neobvyklý architektonický jav vyjadrujúci túžbu po spoločenskej prestíži v rámci marginalizovanej menšiny. Píše o tom agentúra AFP.

Tieto paláce, ktorých sa tisíce objavili po páde komunizmu v súvislosti s tým, ako niektorí Rómovia zbohatli, sa poznajú podľa úctyhodných rozmerov a bohato zdobených priečelí, sadrových sôch a mramorových stĺpov.

Niekedy majú aj znaky dolára alebo logo niektorej slávnej nemeckej značky automobilov.

Prekvapujú však najmä ich strechy v podobe pyramíd pripomínajúcich paláce Ďalekého východu.

Podľa rumunského architekta Rudolfa Gräfa, autora štúdie o týchto palácoch, sú tieto stavby akýmsi vyostrením typicky rumunských architektonických prvkov.

„Často sú až smiešne a gýčovité, ale rómska architektúra odráža paradoxne časť rumunskej histórie, na rozdiel od súčasnej architektúry, ktorú realizuje sám štát,“ hovorí.

Tieto stavby sa líšia podľa regiónov: v centrálnej Transylvánii sa inšpirujú katolíckymi kostolmi, v Banáte na juhozápade kopírujú neoklasicistické objekty, zatiaľ čo na juhu a na východe odrážajú novorumunský štýl pripomínajúci tradičné domy dedinčanov alebo bojarov, zdôrazňuje Gräf.

Niekedy tieto konštrukcie jednoducho kopírujú oficiálny stavby, ktoré sa majiteľa nejako dotýkali: v obci Buzescu na juhu si dal Dan Finutu, zámožný Rom zosnulý v roku 2012, postaviť repliku tribunálu, ktorý ho v 90. rokoch odsúdil na trest väzenia za vydieranie.

Pád Ceausescovho režimu koncom roka 1989 povzbudil túto nomádsku menšinu, aby si upevnila svoju identitu po tom, čo bola po stáročia odsúdená na otroctvo a za komunizmu nútene asimilovaná.

„Prvé paláca sa postavili v 90. rokoch, keď Rómovia získali späť časť zlata, ktoré im zabavili komunisti,“ hovorí jeden z rómskych lídrov v Buzescu Costica Stancu.

Komunistický režim na základe dekrétu z roku 1978 skonfiškoval zlaté šperky, ktoré si rómske ženy odovzdávali z generácie na generáciu.

Ďalší Rómovia si zarobili peniaze predajom starého železa alebo prácou na čierno a za to si postavili domy, ktoré sa mali trblietať a budiť úctu a pritom odrážať spoločenský rebríček panujúci vnútri tejto menšiny s asi dvoma miliónmi členov, ktorých väčšina žije stále v biede.

Tieto paláce majú byť podľa Gräfa výrazom prestíže a úspechu ich majiteľov, ale aj konkurenciou medzi susedmi: k počiatočnej stavbe sa pridávajú ďalšie poschodia, ďalšie veže a stále impozantnejšie stĺpy, podľa toho, ako majitelia bohatnú a ako sa mení ich vkus.

Tieto paláce si hojne fotografujú turisti a okrem niekoľkých výnimiek nie sú ich architekti známi. Rovnako tak zostávajú zahalené tajomstvom zdroje financovania týchto stavieb.

Majitelia väčšinou obývajú jednu či dve miestnosti a veľké sály na prízemí plné mramoru a zlatých ozdôb slúžia len na oslavy.

„Údržba je veľmi náročná. Veľa stavieb v Buzescu už vyzerá opustene a rozostavané paláce sa kvôli nedostatku peňazí nedokončia,“ hovorí Stancu, ktorý sám žije v malom domčeku so záhradkou.

Z Rumunska v posledných rokoch odišli viac ako štyri milióny ľudí a v niektorých dedinách žijú už len starí ľudia.

„Nie je to už také ako predtým. Ľudia odišli, niektorí do Bukurešti, iní do cudziny. Chcú si tam zarobiť a zostať tam,“ hovorí trpko pred impozantným vchodom do svojho paláca šesťdesiatnič­ka Lidia.

#Rumunsko #Rómovia #palác #boháči
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku