V nedeľu 18. augusta, vo chvíli, keď milión a pol obyvateľov Hongkongu opäť demonštrovalo proti miestnej vláde i proti Pekingu, zverejnili čínske úrady rozhodnutie, ktoré prijal ústredný výbor komunistickej strany Číny 24. júla: Šen-čen by sa mal stať „pilotnou oblasťou, kde sa bude demonštrovať čínsky socializmus“.
Iste, nie je to nejako príliš inšpiratívne vyhlásenie. Bezpochyby úmyselne. Avšak pri bližšom pohľade nejde o nič iné, než že sa zo Šen-čenu stane nové laboratórium čínskeho kapitalizmu.
Zamýšľaný časový plán je ambiciózny. Od roku 2025 by mal byť Šen-čen jedným z najvýznačnejších svetových miest „kvôli sile jeho ekonomiky a kvality jeho rozvoja“. O ďalších desať rokov neskôr by sa toto mesto s 12 miliónmi obyvateľov malo stať „národným príkladom vysoko kvalitného rozvoja a celosvetovo uznávaným centrom inovácií a podnikania“.
V roku 1978 vybral vtedajší prezident Teng Siao-pching túto malú rybársku dedinu za výkladnú skriňu otvorenosti svojej krajiny voči okolitému svetu. Úspech predčil jeho očakávania.
O 40 rokov neskôr je Šen-čen sídlom niekoľkých technologických gigantov, ako napríklad telekomunikačného obra Huawei, svetového lídra na poli civilných dronov DJI či poprednej internetovej spoločnosti Tencent, ktorej komunikačná aplikácia Wech je najpopulárnejšia v celej Číne.
Teraz by však malo mesto smerovať ešte ďalej, predovšetkým by sa z tejto metropoly čínskych pokročilých technológií mal stať „nový typ svetového finančného centra“.
Takéto ambície nemôžu nechať Hongkong ľahostajným. Komunistickí vodcovia si vymysleli koncept „oblasti delty Perlovej rieky“, v rámci ktorého chcú priblížiť Hongkong a Macao k južnej Číne.
Cestná a železničná infraštruktúra by mala uľahčiť obchod medzi týmito oblasťami, ktoré predtým oddeľovala hranica a majú rôzne meny a zákony.
Aby mohla čínska oblasť konkurovať americkému Silicon Valley, musí stáť na tromfoch všetkých deviatich čínskych miest a oboch teritórií, ktoré ju tvoria.
„Hongkong zostane centrom financií a medzinárodnej arbitráže a Šen-čen si určite začne konkurovať so Šanghajom. V Hongkongu môžete kúpiť či predať akékoľvek akcie. V pevninskej Číne zatiaľ nie je ani vláda práva, ani tam nie je možné zameniť menu. Šen-čen nahradí Hongkong len v medziach stanovených čínskou vládou. Momentálne sú tam – ak započítame aj Macao – tri hranice, tri vlády a predovšetkým tri kultúry. Integrácia nie je niečo, čo možno nariadiť zhora,“ poznamenáva Harley Seyedin, predseda americkej obchodnej komory v južnej Číne.
Vzhľadom na to, že má Čína od nástupu prezidenta Si Ťin-pchinga do funkcie v roku 2012 tendenciu skôr sa uzatvárať do seba, nemožno predpovedať, ako ďaleko bude Šen-čenu umožnené stať sa čínskym Wall Streetom.
Je ale jasné, že pomer síl medzi bývalou rybárskou dedinou a bývalou britskou kolóniou sa obracia. „Hongkong je veľmi malý. A jeho hospodársky rast je obmedzený. Medzi dvoma a troma percentami za rok oproti asi siedmim percentám u Šen-čenu. Už dnes je HDP Šen-čenu vyššie ako to hongkonské a v budúcnosti aj mestá ako Čchung-čching a Chengdu (na západe krajiny) Hongkong predbehnú,“ uvádza Kuo Wan-ta, viceprezident Čínskeho rozvojového inštitútu z Šen-čenu.
Neklamným znakom je rast cien nehnuteľností. Jeden predajca v Šen-čene chystá predaj domu za rekordnú cenu: dva milióny eur za 155 metrov štvorcových.
Podľa hongkonského anglicky píšuceho denníka South China Morning Post len po oznámení vlády o jej úmysloch pre Šen-čen tu vyskočili ceny nehnuteľností za dva týždne o desať percent, napísal francúzsky denník Le Monde.