Dubrovník je najjužnejšie väčšie chorvátske letovisko a určite jedno z najkrajších európskych miest vôbec. Preto sa nemôžeme čudovať, že je od roku 1979 pod ochranou UNESCO.
Priesečník dejín
Mesto na malom ostrovčeku Lave založilo v 7. stor. grécke a romanizované obyvateľstvo, ktoré utekalo z neďalekého Epidaru (Cavtatu) po jeho zničení Slovanmi a Avarmi. Dubrovník, v tradícii zo starorímskych čias niesol meno Ragusa, Ragusium a gr. Rausion. Prvá písomná zmienka v tomto alebo v podobnom znení pochádza z 8. stor. Ostrov od pevniny oddeľoval úzky prieplav. Súbežne s osadou na ostrove Lave na druhej strane prieplavu budovalo slovanské obyvateľstvo Dubravu. V 13. stor. došlo k zasypaniu prieplavu a spojeniu oboch osád.
Medzi obyvateľstvom na úkor romanizovaného neskôr talianskeho pôvodu a Grékmi postupne dominovali Slovania – Chorváti. Do roku 1205 patril Dubrovník pod zvrchovanosť Byzantskej ríše. V rokoch 1205 až 1358 bolo mesto formálne závislé od Benátskej republiky. V rokoch 1358 – 1526 patrilo pod zvrchovanosť Uhorského kráľa. Začiatkom 15. stor. sa Dubrovník podobne ako Janov a Benátky stal slobodnou republikou pod formálnou ochranou uhorského kráľa, následne pod formálnou závislosťou osmanského sultána. Radikálny úpadok Dubrovníka spôsobilo katastrofálne zemetrasenie v roku 1667. Počas neho zahynula značná časť jeho obyvateľstva. Niektoré záznamy nás informujú že z počtu 40 tisíc obyvateľov zostalo len 600 ľudí.
V roku 1806 obsadili Dubrovník francúzske oddiely. Napoleon Bonaparte zrušil republiku a jej územie pripojil k ilírskym provinciám. Potom sa stal Dubrovník súčasťou rakúskeho, neskôr Rakúsko-Uhorského cisárstva. Po prvej svetovej vojne bol súčasťou formujúcej sa Juhoslávie. Počas občianskej vojny v 90. rokoch 20. stor. vypuknutej v súvislosti s rozpadom Juhoslovanskej federácie ho značne poškodili. Po upokojení situácie a etablovaní sa samostatného Chorvátska sa opäť stal významným cieľom turistov z celého sveta.
Nové Atény
Dubrovník má teda za sebou búrlivú históriu, ale vďaka úspešnej diplomacii a skvelému zmyslu pre obchod, bol dlhý čas fakticky nezávislou republikou s veľkým bohatstvom, ktoré sa odráža v krásnej a veľkolepej architektúre a v rozmanitom kultúrnom dedičstve.
Okrem množstva iného za zmienku stojí gotický kniežací palác, 15 bášt a obranných veží, zvyšky hradieb, ktorých počiatky siahajú už do 8. stor. Súčasťou opevňovacieho systému sú aj samostatné pevnosti – napríklad Bokar (11. stor.), Revelin (16. stor.) a Lovrijenac (11. – 12. stor.), baroková katedrála Velika Gospa postavená v rokoch 1673–1713, Kostol sv. Spasiteľa zo 16. stor., Kostol sv. Blažeja zo 14. stor. po zemetrasení prestavaný podľa benátskych vzorov a pôvodne románsko-gotický františkánsky kláštor. Počas návštevy tohto kláštora pocítite úctu k posvätnému miestu, ktorého význam umocňuje miestna lekáreň. Vznikla v roku 1317 aj je považovaná za jednu z najstarších v Európe. Počas návštevy mesta nesmiete obísť Onofriovu fontánu (Onofrijeva česma), ktorá bola súčasťou dubrovníckeho vodovodného systému z polovice 13. storočia.
Dubrovník takmer vždy na vás pôsobí ako priesečník kultúr celého Stredomoria. Preto sa nemôžeme čudovať, že ho v minulosti považovali za nové Atény. Ak prechádzate jeho ulicami, dýcha na vás talianska gotika a renesancia s primiešaním antických, byzantských, románskych, slovanských a orientálnych štýlov, ktoré dopĺňa architektúra CK monarchie z 19. stor.
Od druhej polovice minulého storočia je dejiskom jedného z najrenomovanejších letných festivalov, ktorý premieňa celé mesto na neprekonateľné javisko s návštevníkmi z celého sveta. V meste vás takmer v každom ročnom období osvieži neobyčajne príjemná klíma. I idylické okolie s bohatou vegetáciou urobili z Dubrovníka jedno z najkrajších a najhodnotnejších letovísk nielen v Chorvátsku, ale aj v priestore Jadranského mora.
