Záhada okolo Kuneradu: Kam zmizol Štefan z vyhoreného kaštieľa?

03.04.2020 07:00
Kunerad, kaštieľ,
Pozostatky objektu po požiari v roku 2018. Autor:

Socha svätého Štefana na priečelí kaštieľa v Kunerade nebola len dekoratívnou ozdobou plánovaného sídla rakúskych a nemeckých cisárov. Mala oveľa hlbší význam. Čo viedlo staviteľov k umiestneniu na priečelie kaštieľa práve tohto svätca?

Kuneradský kaštieľ bol desiatky rokov skvostom regiónu Rajeckej doliny. Honosný objekt v štýle modernej secesie dokončil gróf Ballestrém v roku 1916 ako lovecký kaštieľ pre vtedajších cisárov Rakúsko-Uhorska a Nemecka.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa tento zámer neuskutočnil, kaštieľ však slúžil ako sídlo rodiny Ballestrémovcov.

Pôvodne bol moderne zariadený a mal vlastnú vodnú elektráreň. Počas SNP v ňom mala sídlo 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika a v tom čase bol aj vypálený nemeckými jednotkami.

Po vojne ho skonfiškoval štát, v roku 1959 bol zrekonštruovaný a slúžil ako partizánska ozdravovňa, neskôr liečebný ústav pre pacientov s tuberkulózou.

Po rekonštrukcii v roku 1974 kaštieľ prešiel do vlastníctva Československých štátnych kúpeľov Rajecké Teplice, neskôr Slovenské štátne kúpele Rajecké Teplice, potom Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a. s. A práve v rukách posledného menovaného vlastníka postihol kaštieľ neblahý osud. Od roku 2010 ho zasiahli dva zničujúce požiare, počas ktorých zhorel takmer do tla.

Kaštieľ vyhorel dvakrát

Z kultúrnej pamiatky zostalo zhorenisko. Na lepšie časy začalo kaštieľu svitať v jeseni 2019, keď sa zverejnil predaj objektu. Novým vlastníkom sa stala spoločnosť Samema, s. r. o., ktorej majiteľkou je Žilinčanka Jana Škottová, žijúca dlhodobo vo Švajčiarsku.

Záber z posledného požiaru kaštieľa v roku 2018.
Záber z posledného požiaru kaštieľa v roku 2018. Autor: SITA, Jozef Hulka

Tá začala po odkúpení kaštieľa hneď konať a podnikať prvé opatrenia na jeho záchranu. „Balustrády, kamenné časti zábradlí a iných prvkov zámku, ktoré boli roztrúsené po okolí, boli označené, aby sa vedelo, kde sa našli, uložené na palety a sú momentálne uskladnené mimo zámku. O tom, ktoré je možné reštaurovať a opäť použiť, bude rozhodnuté neskôr,“ napísala v decembri 2019 Jana Škottová.

Už vtedy úzko spolupracovala s odborníkmi na zhodnotení stavu a vypracovaní plánu, ako ruinu zvnútra vyčistiť a zastabilizovať.

Počas týchto prác bolo nebezpečné pohybovať sa vnútri objektu, keďže sa postupne prepadávali obhorené a dažďom navlhnuté drevené stropy a sutina.

Nebezpečné práce sú momentálne ukončené a objekt je podľa majiteľky pripravený na vybudovanie stropov prízemia a prvého poschodia. Okrem toho čaká majiteľov aj príprava projektovej dokumentácie veľkej rekonštrukcie kaštieľa.

Socha mala šťastie

Neodmysliteľnou súčasťou severnej fasády kaštieľa bola kamenná socha svätého Štefana v životnej veľkosti. Tá sa akoby zázrakom aj napriek dvom ničivým požiarom zachovala vo veľmi dobrom stave a v budúcnosti ju budú reštaurovať.

Socha sv. Štefana na severnom prečelí kaštieľa...
Socha sv. Štefana na severnom prečelí kaštieľa po októbrovom požiari v roku 2018. Autor: Soňa Vanovčanová

Momentálne je umiestnená v priestoroch Krajského pamiatkového úradu Žilina na Mariánskom námestí.

Socha pochádza z obdobia výstavby kaštieľa (1914 – 1916) a je vytvorená v duchu historizmu tak, aby vhodne zapadla do neorenesančnej fasády kaštieľa.

„Výška sochy spolu s kamenným podstavcom je 180 cm, hmotnosť je asi pol tony. Socha je vytesaná zo strednozrnného tvrdého svetlosivého kamenného pieskovca s odtieňom do žlta,“ podotkla Jana Piecková, odborná radkyňa Krajského pamiatkového úradu Žilina.

Dodala, že rovnaký materiál bol použitý nielen na soche, ale aj na architektonických článkoch kaštieľa, ako sú balustrády, stĺpy, portály či sedílie.

„Takýto pieskovec sa nachádza v oblasti Sudet a v juhozápadnom Poľsku. Nepoznáme použitie podobných pieskovcov na iných stavbách na Slovensku. Predpokladáme, že pieskovec bol dovezený zo Sliezska, odkiaľ gróf Ballestrém pochádzal,“ doplnila.

Socha sv. Štefana deponovaná v priestoroch...
Socha sv. Štefana deponovaná v priestoroch Krajského pamiatkového úradu Žilina. Autor: Soňa Vanovčanová

Socha na návrh majiteľov kaštieľa zostane umiestnená na Krajskom pamiatkovom úrade Žilina, až kým nebude prevezená do reštaurátorského ateliéru, kde bude odborne zreštaurovaná.

„Reštaurovanie bude spočívať v odstránení cementových vrstiev a tmelov a ďalších sekundárnych náterov, petrifikácie, tmelenia a záverečnej retuše; a následne bude inštalovaná na svoje pôvodné miesto. To však už musí byť ukončená obnova fasády. Ako dlho bude trvať komplexná obnova kaštieľa, zatiaľ vlastníci nevedia odhadnúť, môže to byť niekoľko rokov,“ poznamenala Jana Piecková.

Keďže staviteľ kaštieľa gróf Ballestrém bol presvedčený katolík, v kaštieli nechýbala kaplnka. S jej zasvätením však výber sochy na fasádu kaštieľa zjavne nesúvisí. Zasvätenie kaplnky zatiaľ nie je ani archívne doložené.

„Predpokladá sa, že pôvodné patrocínium rodina Ballestrémovcov rozšírila o zasvätenie sv. Terézii z Lisieux, ktorá bola kanonizovaná až v roku 1925. Otázku patrocínia nám nevie zodpovedať ani zachovaná archívna fotografia s pohľadom na bohatý neskorobarokový oltár, kde v strede oltárneho obrazu tušíme nejakú postavu – môže ísť o námet Krista na Olivovej hore,“ dodala Jana Piecková.

Podľa zachovanej historickej fotografie vieme, že vo veľkom reprezentatívnom salóne kaštieľa nad kozubom visel veľký portrét cisára Františka Jozefa, čo svedčí o príslušnosti Ballestrémovcov k monarchii i ku katolicizmu.

Kuneradský kaštieľ v roku 2003.
Kuneradský kaštieľ v roku 2003. Autor: TASR

„Socha svätého Štefana na fasáde je teda autonómnym umeleckým artefaktom. Výberom tohto svätca stavebník Valentín von Ballestrem (1860 – 1920) a jeho syn Nikolaus von Ballestrém (1900 – 1945) chceli azda okrem svojej osobnej preferencie či sympatie k tomuto svätcovi pravdepodobne vzdať úctu symbolu Uhorska, tým aj Uhorsku, v tom čase rakúsko-uhorskej monarchii, teda miestu, kde tiež podnikali, postavili a obývali svoj reprezentačný kaštieľ,“ vysvetlila Jana Piecková.

Štefan I.

Svätý Štefan Kráľ alebo Svätý Štefan Uhorský z dynastie Arpádovcov bol v roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa.

Ako horlivý šíriteľ kresťanstva vytvoril základy cirkevnej organizácie v Uhorsku.

Štefan zomrel v roku 1038, nechal po sebe veľkú zjednotenú krajinu s modernou správou, dvoma arcibiskupstvami a dedičnú kráľovskú korunu.

Po svätorečení v roku 1083 sa stal symbolom celého Uhorska.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Kuneradský zámok #Kunerad
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku