Zákaz mrakodrapov a kopírovania západných budov! Čína sa chce radikálne zmeniť

Zákaz stavať napodobeniny budov z cudziny a mrakodrapy presahujúce výšku 500 metrov obsahujú nové smernice čínskej vlády určené pre architektov, projektantov a mestských plánovačov.

05.07.2020 07:00
Čína, Čching-tao, mesto, oblaky, breh, more,... Foto: ,
Čínske mesto Čching-tao. Ilustračné foto.
1

Obežník však tiež obsahuje výzvu na uchovávanie národného dedičstva a požiadavku, aby sa nové objekty stavali v čínskom duchu, v súlade so svojím okolím. K zmenám v plánovaní čínskych miest má prispieť aj vytvorenie novej funkcie hlavného architekta, píše CNN.

Z desiatich dokončených budov vo svete vyšších ako 500 metrov sa polovica nachádza v pevninskej Číne. Medzi nimi je druhý najvyšší mrakodrap sveta Šanghajská veža (632 metrov) a Ping An International Finance Center v Šen-čene (599 metrov).

V posledných dvoch rokoch sa k nim pripojila ešte pekinská CITIC Tower a CTF Financie Center v Tchien-ťine, ktoré sú siedmou a deviatou najvyššou budovou sveta.

V minulom roku však počet nových budov merajúcich 200 metrov a viac v Číne klesol o takmer 40 percent, vyplýva z údajov úradu pre výškové budovy a mestskú zástavbu (CTBUH). V centrálnej obchodnej štvrti v Pekingu sa už dávnejšie pre nové budovy stanovila maximálna výšková hranica 180 metrov.

Mrakodrap Wuhan Greenland Center v meste Wu-chan mal mať pôvodne výšku 636 metrov, po začatí stavby ju však znížili na menej ako 500 metrov, čo si vyžiadalo zásadnú zmenu architektonického návrhu. Miestne médiá vtedy napísali, že dôvodom rozhodnutia bola bezpečnosť letovej prevádzky.

Mrakodrap Suzhou Hungnam Center v meste Su-čou, ktorý mal dosiahnuť výšku dokonca 729 metrov, takisto znížili na 499 metrov a rovnaký osud postretol plánované výškové budovy v Čcheng-te a v Šen-jangu.

Fei Čchen, ktorá vyučuje architektúru na univerzite v britskom Liverpoole, v tejto súvislosti poukázala na „ľahkomyseľnú“ výstavbu výškových budov, ktoré niektoré realitné kancelárie používajú na sebapropagáciu, a miestne vlády, aby svoje mesto zviditeľnili. Podobné vežiaky sú podľa nej vždy nesmierne drahé a často nerentabilné.

„Nové smernice reagujú na krízu identity 80. rokov, keď mestá začali hľadať vzory pre výstavbu v zahraničí,“ povedala Fei Čchen CNN. „V 90. rokoch sa potom mestá povzbudzovali, aby sa snažili ostatným konkurovať stavbou nových dominánt a veľkých verejných budov,“ dodala.

Terajšie reštrikcie sa prijímajú jednak z hľadiska dizajnu, jednk z hľadiska ekonomického. Nad určitú výškovú hranicu totiž cena každého ďalšieho poschodia mrakodrapu rastie exponenciálne. Panorámy čínskych miest sú v súčasnej dobe posiate nedokončenými mrakodrapmi, ktorých budovanie zastavilo spomalenie hospodárskeho rastu krajiny.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa | travel & lifestyle (@thecrankydamsel),

Podľa údajov CTBUH je asi u 70 čínskych budov, ktoré mali presahovať 200 metrov, v súčasnosti výstavba pozastavená. U troch z nich sa predpokladá výška nad 500 metrov, vrátane mrakodrapu Goldin Financie 117 v Tchien-ťine, ktorého základný kameň položili už pred viac ako desiatimi rokmi.

Tiež spomínaný Greenland Center vo Wu-chane stojí nedokončený, pričom od roku 2017 sa na ňom prakticky vôbec nepracuje.

Li Š'-čcchiao, profesor ázijskej architektúry na Virgínskej univerzite, hovorí, že nové opatrenia majú mestám poslúžiť ako vzor pre budúce plánovanie.

Ako príklad Li Š'-čcchiao poukazuje na šanghajskú finančnú štvrť Pu-tong (Pudong) s mnohými mrakodrapmi, ktorá vyrástla počas posledných dvoch desaťročí prakticky na zelenej lúke, a zbrusu nové mesto Siung-an (Xiongan) budované 100 kilometrov juhozápadne od Pekingu. Na rozdiel od Pu-tongu tvorí nové satelitné mesto relatívne nízka zástavba.

„Keď vezmete Pu-tong ako typický príklad čínskej urbanizácie od roku 2000 do dneška a potom sa pozriete na Siung-an, ktorého vznik neurčovali špekulácie s nehnuteľnosťami a snaha zviditeľniť sa ikonickým budovami, potom sme svedkami úžasnej zmeny,“ podotkol Li.

Podľa neho je však nariadenie stavať mrakodrapy s výškou maximálne 500 metrov tou zrejme najmenej zaujímavou časťou nových vládnych smerníc.

Li pripomína napríklad zákaz „plagiátorstva a napodobňovania“. Čínska Eiffelova veža a Londýnom inšpirované Thames Town neďaleko Šanghaja patrí k najextrémnejším a najviac vysmievaným príkladom toho, ako sa týmto imitáciám v architektúre po roku 2000 darilo.

"Už teraz panuje v čínskej architektúre všeobecné presvedčenie, že napodobeniny nie sú vítané. Čína je však obrovská a každé mesto je iné. V mestách na východnom pobreží a v ďalších rozvinutých oblastiach sú spravidla kvalitnejší architekti, ktorí vytvárajú lepšie, zaujímavejšie budovy.

V niektorých mestách vo vnútrozemí sa ale stále môžeme stretnúť s budovami, ktoré kopírujú iné štýly, a výsledok nie je dobrý, "uviedla profesorka architektúry Fei Čchen.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #mrakodrapy #Čína #architektúra