Detektívka podľa Agathy Christie? V Mosule čakajú na vlak už 10 rokov

15.08.2020 07:00

Nie je to tak dávno, čo odtiaľ vyrážali orientalisti a Iračania do Berlína, Istanbulu či do Benátok. Dnes je však stanica v severoirackom Mosule v troskách a odstavené hrdzavejúce lokomotívy sú pripomienkou súčasnej odtrhnutosti mesta od ostatného sveta. Píše o tom agentúra AFP.

Trasa vlaku Taurus Express, ktorý od začiatku 20. storočia spájal juhoirackú Basru s Tureckom, kde na neho nadväzoval preslávený Orient Express, vplyvom konfliktov a politických udalostí zanikla ako šagrénová koža z Balzakovho románu.

Po invázii vedenej Spojenými štátmi v roku 2003 sa železničná doprava v Mosule citeľne zredukovala, ale až do roku 2010 premávali každý týždeň dva vlaky do tureckého Gaziantepe.

Amir Abdalláh ako strojvodca jazdil na trase na západ do Sýrie a na juh do Bagdadu. „Každý deň boli nejaké vlaky s cestujúcimi alebo s tovarom,“ spomína štyridsaťsedemročný otec piatich detí. Lokomotíva žltej, červenej, zelenej a čiernej farby, v ktorej jazdil, teraz prevrátená hrdzavie a vagóny aj koľajnice okolo nej sú už len hromadou starého železa.

Alí Ukla si pamätá, keď sa dalo za púhych 1000 alebo 2000 dinárov (asi euro) dôjsť do Bagdadu alebo niekam inam v Iraku. „Bol to pohodlný dopravný prostriedok pre chorých či pre invalidov. A tiež to zaručovalo, že tovar dorazil včas a nepoškodený,“ spomína.

Kráľ Fajsal II., zvrhnutý v roku 1958, mával na stanici vlastné salónik, upozorňuje železničný inžinier Muhammad Abdalazíz, ktorý je už niekoľko rokov nezamestnaný.

„Býval tu jeden z najväčších mosulských hotelov, kaviarne, záhrady, garáž pre autá a predtým pre koče,“ dodáva.

Železnica živila stovky rodín, a to nielen železničiarov, ale aj stavbárov, obchodníkov, taxikárov a majiteľov reštaurácií či kaviarní.

Prvýkrát 1. júna 1940 spojil vlak, prechádzajúci Mosulom, Bagdad s tureckým Istanbulom. Dnes je metropola prepojená len s Fallúdžou na západe a Karbalou a Basrou na juhu, čo je mimoriadne vzdialené niekdajším 72 každodenným spojom, ktoré sa pohybovali na tisícoch kilometroch irackých tratí v dobrých časoch, teda až do zavedenia embarga proti vláde bývalého prezidenta Saddáma Husajna v 90. rokoch.

Irak bol už pred týmto obdobím na Blízkom východe na čele pokroku – od roku 1869 začala v Bagdade jazdiť električka, z ktorej však dnes už nezostalo nič. Ani elegantné drevené dvojposchodové vagóny, ani koľaje, ktoré zjedla rýchla zástavba, ktorú si vyžiadalo presídľovania vidiečanov do metropoly.

Agónie mosulskej stanica bola dlhá – 31. marca 2009 jednu jeho časť vyhodil do vzduchu kamión naplnený bombami. Potom 1. júla 2010 odišiel posledný vlak do tureckého Gaziantepu.

Mosul, ktorý na Blízkom východe býval dlho obchodnou križovatkou, v rokoch 2014 až 2017 ničili boje proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS).

Námestník severoirackých železníc Kahtán Lukman hovorí, že nástupisko bolo z 80 percent zničené. Stĺpy na nástupiskách sú dostrieľané, fasáda zničená na nepoznanie a mozaiky v hale už takmer neviditeľné.

Teraz, po oslobodení mesta od IS, nie je obnova stanice na programe rekonštrukcie. Nie sú na ňu určené žiadne peniaze ani termíny.

S mosulským nádražím zmizla veľká časť irackej minulosti. Vďaka jeho strategickej polohe medzi Irakom, Sýriou a Tureckom ním prešlo mnoho slávnych. Pred takmer 100 rokmi práve sem umiestnila Agatha Christie dej niektorých svojich románov.

Podľa riaditeľa stanice prešla kráľovskou recepciou o niekoľko desiatok rokov neskôr slávna arabská speváčka Umm Kalsúmová. V roku 1970 pristúpilo vedenie nádražia na to, aby pri koncerte libanonskej speváčky Sabah zmĺklo pískanie a sirény, ktoré by mohli rušiť produkciu.

Tridsaťsedemročná Núr Muhammadová si pamätá cesty vlakom s rodičmi na vidiek za čias svojej mladosti. „Mala som desať rokov a s rodinou a priateľmi sme pozorovali krajinu za oknami. Krásne časy. Dúfam, že sa vrátia,“ povedala.

#železnica #vlaková stanica #vlak #Mósul #Irak
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku