Paríž je hnusný, Benátky plné prostitútok. Čo o mestách povedali 'turisti' v 18. storočí?

Dnes celý svet ochká nad ich krásou, šarmom, dômyselnosťou, veľkoleposťou, romantikou. No kedysi bolo všetko ináč a návštevníci si z nich často odnášali veľmi zlé dojmy. Takto videli a opísali európske mestá prišelci v minulosti.

29.12.2020 07:00
debata

Prvými „turistami“ v 17., 18. a 19. storočí boli mladí ľudia, väčšinou muži, členovia britskej elity, ktorí sa po dovŕšení plnoletosti (21 rokov) vydali na dlhé spoznávacie cesty po kontinente.

Oficiálne sa vydávali spoznávať cudzie kultúry, obdivovať architektúru a umelecké diela, ale cesty často oplývali aj zhýralou zábavou.

Francúz Charles de Brosses, ktorý žil v Ríme, okomentoval tieto „jazdy“ mladých Britov takto: Prichádzajú sem aj takí, čo na konci pobytu ani nevideli Koloseum a nestretli sa s nikým iným okrem svojich krajanov.

Paríž

  • „Je to najškaredšie a najšialenejšie mesto vo vesmíre.“

Horace Walpole, v liste Thomasovi Grayovi, 19. novembra 1765

  • „Obyvatelia Paríža majú oveľa radšej cudzincov, ktorí majú peniaze, ako tých, ktorí majú dôvtip.“

Oliver Goldsmith, vikár z Wakefieldu, 1766

  • „Paríž je špinavá diera.“

Benjamin Robert Haydon, denník, jún 1814

Ženeva

  • „Správanie a vzhľad obyvateľov ma celkom nepotešil …“

William Hazlitt, zápisky, 1739

  • „Také neforemné skaly a takí neprajní obyvatelia… Dúfam, že ich už nikdy neuvidím.“

Horace Walpole, list, 1739

  • „Všetky ženy boli ako upracovaní muži a všetci muži ako nejaké unavené psy…“

Charles Dickens, list, 1853

Barcelona

  • „V Barcelone sme mali to potešenie vidieť tancovať fandango… Vo výstrednosti prekračuje všetky tance, aké som kedy videl… Dobrá tanečnica fandango stojí päť minút na jednom mieste a krúti sa ako červ, ktorého práve prerezali na dve polovice."

Henry Swinburne, Cesty Španielskom, 1779

  • „Všetkým cestujúcim, okrem tých obchodných, bude v Španielsku stačiť pár dní.“

Richard Ford, Príručka pre cestujúcich v Španielsku, 1865

  • „O spoločnosti, ktorá je najmenej zaujímavou stránkou v krajine, niet veľmi čo povedať.“

H. O'Shea, Sprievodca po Španielsku, 1865

Madrid

  • „Chôdza je tu veľmi nepríjemná… Všeobecnou chybou ulíc je, že sú úzke. Raz sa mi stalo, že som sa musel úplne pritlačiť k múru, aby ma nezrazil koč. Priateľovi ten kočiar odtrhol gombík z kabáta. Nehody tu musia byť časté, keďže ešte aj jej názov je Úzka nebezpečná ulica, La Calle angusta de los peligros.

Robert Southey, Listy písané počas cesty v Španielsku, 1797

  • „Madrid, ako miesto na pobyt, je nepríjemný a nezdravý, strieda sa tu extrémne teplo a chlad. Alebo ako sa hovorí: tres meses de invierno y nueve del inferno – tri mesiace zimy a deväť pekla.“

Richard Ford, Príručka pre cestujúcich v Španielsku, 1855

  • „Boh pracoval šesť dní a odpočíval siedmy: Madrileños odpočívajú šesť dní a siedmy… idú na koridu.“

H. O'Shea, Sprievodca po Španielsku, 1865

  • „V najlepšom prípade je Madrid diera, ale v daždivom počasí je to miesto vhodné iba na utopenie potkanov.“

Henry Adams, list, 1879

Miláno

  • „Miláno je prekvapujúce – veľkolepá katedrála a mesto mi celkom pripomína Sevillu – ale trochu podradnejšie.“

Lord Byron, list Johnovi Murrayovi, 15. októbra 1816

  • „Ľudia, hoci sú dosť neškodní, sa zdajú byť telom aj dušou mizernou rasou. Muži sú sotva mužmi; vyzerajú ako kmeň hlúpych a scvrknutých otrokov a nemyslím si, že som v nich videl záblesk inteligencie, odkedy som prešiel Alpami. “

Percy Bysshe Shelley, list, 1818

  • „Zveracie Miláno so svojou katedrálou, ktorá pripomína ježka, a s tými nenávistnými Talianmi v ponožkách, s fialovými kravatami a klobúkmi zvesenými cez ucho…"

Lawrence D.H., list lady Cynthii Asquithovej, 23. októbra 1913

Benátky

  • „V meste bolo 2 000 kurtizán, z ktorých mnohé boli také povoľné, že otvárajú svoj tulec každému šípu.“

Thomas Coryat, začiatok 17. storočia

  • „Zo všetkých miest v Taliansku sa mi najmenej páčili Benátky… Staré a zle postavené domy, zničené obrazy a páchnuce priekopy pompézne nazývané kanály; pekný most, ktorý kazia dva rady domov postavené na ňom, a veľké námestie zdobené najhoršou architektúrou, akú som kedy videl. “

Edward Gibbon, list Dorothea Gibbonovej, 22. apríla 1765

  • „… taká zmes Židov, Turkov a kresťanov; právnici, darebáci a vreckoví zlodeji, šarlatáni, staré ženy a lekári; dámy s maskami; prostitútky bez mejkapu; skrátka taký mix senátorov, občanov, gondolierov a ľudí každého charakteru a stavu, že vaše myšlienky sú také rozbité, zgniavené a rozptýlené v tom dave, že na nič nemôžete myslieť alebo o ničom uvažovať…“

John Moore, Pohľad na spoločnosť a spôsoby v Taliansku, 1781

  • „Toto mesto nemôže byť zdravé, pretože tu nie sú možnosti na pohyb.“

Hester Lynch Thrale, Postrehy… počas cesty, 1789

  • „Ak sú kritériami muža pri hľadaní miesta na život lacné bývanie a pekné ženy, potom by si mak vybrať Benátky.“

Arthur Young, Travels, 1792

  • „Mesto pre bobrov.“

Ralph Waldo Emerson, vestník, jún 1833

Rím

  • "Mizerný pôvod, barbarské zvyky, náhodné združenie lupičov a vyvrheľov sa stalo osudom ľudstva.“

Lady Morgan, Taliansko, 1820

Neapol

  • „Je to krajina huslistov a básnikov, kuriev a darebákov.“

Horatio Lord Nelson, Expedícia k lordovi Svätému Vincentovi, 20. septembra 1798

  • "Pri vstupe do Neapola bola prvá okolnosť, ktorá upútala moju pozornosť, atentát. Mladík vybehol z obchodu a prenasledovala ho žena s obuškom a muž vyzbrojený nožom. Muž ho predbehol a jednou ranou zasiahol do krku, na čo hneď padol na cestu mŕtvy. Na moje zhrozenie a rozhorčenie zareagoval kalábrijský kňaz, ktorý cestoval so mnou, srdečným smiechom.“

Percy Bysshe Shelley, list Thomasovi Love Peacockovi, 22. decembra 1818

  • "‚Uvidieť Neapol a zomrieť.‘ No, neviem, či by človek nutne po tejto návšteve musel zomrieť, ale pokúsiť sa tam žiť by veru smrťou mohlo skončiť.“

Mark Twain, Nevinní v zahraničí, 1869

Viedeň

  • „Je nebezpečné chodiť v noci po uliciach, je tu veľké množstvo nezriadených ľudí, akých ľahko nájdete aj vo väzeniach.“

Fynes Moryson, Itinerár, 1617

Berlín

  • „Berlín je neuspokojivé mesto; jeho centrum je preplnené, jeho okrajové časti mŕtve; jeho jedna slávna ulica Unter den Linden je pokusom spojiť Oxford Street so Champs Elysees, no vo výsledku je príliš široká na svoju veľkosť…

Jerome K. Jerome, Traja muži na potulkách, 1900

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #mestá #Európa